| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 22, 1-32 |
1 Ž 22, 1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov. 2 Ž 22, 2 Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku. 3 Ž 22, 3 Môj Bože, volám vodne, a neodpovedáš; volám vnoci, a niet mi utíšenia. 4 Ž 22, 4 Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových. 5 Ž 22, 5 V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich. 6 Ž 22, 6 Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa. 7 Ž 22, 7 Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu. 8 Ž 22, 8 Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou 9 Ž 22, 9 a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu! 10 Ž 22, 10 No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky. 11 Ž 22, 11 Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom. 12 Ž 22, 12 Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo je blízke súženie, a preto, že nieto spomocníka. 13 Ž 22, 13 Obkľúčilo ma množstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili. 14 Ž 22, 14 Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci. 15 Ž 22, 15 Som rozliaty jako voda; rozstúpily sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach. 16 Ž 22, 16 Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu smrti. 17 Ž 22, 17 Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy. 18 Ž 22, 18 Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi. 19 Ž 22, 19 Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los. 20 Ž 22, 20 Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc! 21 Ž 22, 21 Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú! 22 Ž 22, 22 Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi. 23 Ž 22, 23 Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť! 24 Ž 22, 24 Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo! 25 Ž 22, 25 Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje. 26 Ž 22, 26 Od teba je moja chvála vo veľkom shromaždení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja. 27 Ž 22, 27 Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky! 28 Ž 22, 28 Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou. 29 Ž 22, 29 Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami. 30 Ž 22, 30 Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše živej. 31 Ž 22, 31 Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku. 32 Ž 22, 32 Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že on to učinil.
| | Ž 22, 1-32 |
Verš 1
Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov.
Mt 27:46 - A okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš velikým hlasom a povedal: Éli, Éli, lama zabachtani?! To je: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?!
Mk 15:34 - A o deviatej hodine zvolal Ježiš velikým hlasom a riekol: Elói, Elói, lama sabachtani?! Čo je, preložené: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil!
Verš 5
V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich.
Ž 25:3 - Gimel. A tak sa ani nebude hanbiť nikto z tých, ktorí očakávajú na teba; hanbiť sa budú tí, ktorí neverne robia bez príčiny.
Ž 31:1 - Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.
Iz 49:23 - A kráľovia budú tvojimi pestúnmi, a ich kňahyne budú tvojimi chôvami; tvárou k zemi sa ti budú klaňať a budú lízať prach tvojich nôh, a poznáš, že ja som Hospodin, a že tí, ktorí očakávajú na mňa, sa nebudú hanbiť.
Rim 9:33 - jako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a nikto, kto verí naň, nebude zahanbený.
Verš 7
Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu.
Mt 27:39 - A tí, ktorí chodili pomimo, rúhali sa mu pokyvujúc svojimi hlavami
Verš 8
Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou
Mt 27:43 - Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho chce. Veď povedal: Som Boží Syn!
Verš 16
Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu smrti.
Mt 27:35 - A keď ho ukrižovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac los, aby sa naplnilo to, čo povedal prorok: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili los.
Mk 15:24 - A keď ho ukrižovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac oň los, čo má ktorý vziať.
Lk 23:33 - A keď prišli na miesto, zvané Lebka alebo Umrlčia hlava, tam ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane.
Jn 19:23 - Vtedy vojaci, keď už boli ukrižovali Ježiša, vzali jeho rúcho a spravili štyri diely, každému vojakovi diel, aj sukňu. A sukňa bola nezošívaná, ale tkaná od vrchu vonkoncom.
Jn 19:37 - A zase iné písmo hovorí: Uvidia toho, ktorého prebodli!
Jn 20:25 - A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia hrebov na jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od hrebov, a nepoložím svojej ruky na jeho bok, neuverím.
Verš 18
Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi.
Lk 23:34 - A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los.
Jn 19:24 - Nuž povedali si: Netrhajme jej, ale losujme o ňu, čia bude. Aby sa naplnilo písmo, ktoré hovorí: Rozdelili si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hodili los. To tedy urobili vojaci.
Verš 22
Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi.
Heb 2:12 - keď hovorí: Zvestovať budem tvoje meno svojim bratom, prostred shromaždenia ti budem spievať chvály.
Verš 27
Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky!
Ž 2:8 - Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme.
Ž 72:11 - A budú sa mu klaňať všetci kráľovia; všetky národy mu budú slúžiť.
Ž 86:9 - Všetky národy, ktoré si učinil, prijdú a budú sa klaňať pred tebou, Pane, a budú ctiť tvoje meno.
Verš 31
Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku.
Ž 52:9 - Hľa, to je ten človek, ktorý neučinil Boha svojou pevnosťou, ale sa nadejal na svoje veľké bohatstvo a zmocňoval sa vo svojej zkaze.
Z 22 - Tento žalm si zaslúži meno "Veľkopiatočnej vízie". Desať storočí predtým, ako sa dialo tajomstvo veľkého týždňa, omilostený prorok a básnik vidí v duchu trpiaceho Mesiáša a sýtymi farbami, smelými symbolmi, neporovnateľnou rečou líči utrpenie a víťazstvo svojho potomka, Ježiša Krista. Titulná poznámka "Laň na svitaní" označuje známu pieseň, podľa ktorej sa žalm spieval. Mesiášsky charakter žalmu je zjavný z obsahu žalmu.
Z 22,8 - Komu sa zapáči, môže ho vysmiať, môže ho pošliapať (Iz 41,14; 52,14 -53,12).
Z 22,13 - Je to obraz tvrdej, bezohľadnej sily, obraz zúrivosti a bezcitnosti. Bášan je krajina na východ od Jordána.
Z 22,17-19 - "Prebodli mi ruky a nohy". (Hebrejský text na tomto mieste je nejasný, preto volíme zmysel podľa starších prekladov ako LXX, V., preklad sýrsky, etiópsky a arabský). 17. verš ostáva jedným z najvýraznejších proroctiev SZ, lebo Dávid tu opisuje spôsob Mesiášovej smrti napriek tomu, že Židia, kým neprišli do styku s rímskym svetom, o kríži nevedeli (porov. Jn 19,37). Prv, než ho pozbavia života, delia sa o jeho odev. Nepoznáme, že by bolo bývalo zvykom u Izraelitov rozdeliť si imanie odsúdencov, alebo že by ho bol zákon prisúdil katovi. Tým viac prekvapuje, že sa aj takáto nezvyčajná okolnosť vyplňuje pri Ježišovom utrpení (Jn 19,24).
Z 22,23 - V druhej časti žalmu sa bolestné volanie mení na poďakovanie, na hymnus vďaky. Mesiáš umiera na kríži, ale je si istý, že pomoc príde, záchrana nie je ďaleko. Cez husté mrákavy nadchádzajúcej smrti preniká žiara veľkonočného rána. To, čo teraz hovorí Mesiáš, týka sa ovocia jeho vykupiteľskej smrti, to sú požehnania, ktoré sa rozprestrú nad celým ľudstvom.
Z 22,26 - Okrem vďaky a oslavy Mesiáš prinesie aj ďakovnú obetu. To znamenajú slová: "Svoje sľuby splním" (Lv 7,16; Prís 7,14). Čo znamenala a aká bola ďakovná obeta, čiže sľúbená obeta v SZ, je nám známe. Bola to obeta prinesená z vďačnosti, že Pán je v pokoji so svojím ľudom, bola to zmierna obeta, keď sa Pán po oddialení hnevu opäť blahosklonne obrátil k svojmu ľudu. Takúto obetu prinesie a bude prinášať v opätovnom obetovaní aj Mesiáš. Tu sa nemôže naznačovať nič iné, iba novozákonná obeta, obeta eucharistická, ktorá spája veriacu spoločnosť s Bohom. Je to tá istá obeta, o ktorej bude neskoršie hovoriť prorok Malachiáš, že budú od východu slnka až po západ na každom mieste obetovať, lebo je veľké Pánovo meno medzi národmi (Mal 1,11). Toto je druhé ovocie Mesiášovho utrpenia.
Z 22,28 - Tretím ovocím Mesiášovho utrpenia bude "obrátenie pohanov", vzrast Cirkvi a jej rozšírenie po celom svete, čo značí všeobecnosť spasenia.