  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 144, 1-15 |
1 (ROH) Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,
1 (B21) Žalm Davidův. Požehnán buď Hospodin, skála má! On učí mé ruce bojovat, mé prsty chystá na zápas.
2 (ROH) moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.
2 (B21) On je má láska, můj pevný hrad, mé útočiště, má záchrana. On je můj štít, na něj spoléhám, i národy mi poddává.
3 (ROH) Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
3 (B21) Co je, Hospodine, člověk, že o něm víš, co je lidský tvor, že o něm přemýšlíš?
4 (ROH) Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
4 (B21) Člověk je páře podobný, jeho dny míjejí jako stín.
5 (ROH) Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.
5 (B21) Sestup, Hospodine, své nebe rozetni, dotkni se hor, ať dýmají!
6 (ROH) Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
6 (B21) Zasáhni bleskem, nepřátele rozptyl, vyšli své šípy, abys je rozdrtil!
7 (ROH) Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov,
7 (B21) Vztáhni svou ruku z výšiny, z mohutných vod mě vyprosti, z ruky cizáků mě vytrhni!
8 (ROH) ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži.
8 (B21) Ti mají ústa plná lži, křivě přísahají svou pravicí!
9 (ROH) Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy,
9 (B21) Novou píseň ti pak, Bože, zazpívám, na desetistrunné loutně zahraju ti žalm.
10 (ROH) tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča.
10 (B21) Ty umíš vítězství králům darovat, vyprostíš svého služebníka Davida! Od krutého meče
11 (ROH) Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži,
11 (B21) mě vyprosti, z ruky cizáků mě vytrhni! Ti mají ústa plná lži, křivě přísahají svou pravicí!
12 (ROH) aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu;
12 (B21) Naši synové ať jsou ve svém mládí jak sazenice zdárně rostoucí; naše dcery ať jsou jako sloupy stavbu paláce zdobící.
13 (ROH) aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.
13 (B21) Naše spižírny ať plné jsou, ať oplývají veškerou potravou; naše ovce ať rodí tisíce mladých, desítky tisíc na naše pastviny.
14 (ROH) Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.
14 (B21) Náš dobytek ať je obtěžkaný, ať nejsou vpády ani vyhnanství, ať není nářek v našich ulicích.
15 (ROH) Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!
15 (B21) Blaze lidu, jenž toto zakouší, blaze lidu, jehož Bůh je Hospodin!
| | | Ž 144, 1-15 |
Verš 1
Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,
2Sam 22:35 - Moje ruky učí boju; a moje ramená lámu aj oceľové lučište.
Ž 18:34 - moje nohy robí podobnými nohám jelenice a postavuje ma na mojich výšinách.
Verš 2
moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.
2Sam 22:48 - Silný Bôh je to, ktorý mi dáva pomstu a podmaňuje národy podo mňa;
Ž 18:47 - Žije Hospodin, a nech je požehnaná moja skala, nech je vyvýšený Bôh môjho spasenia!
Verš 3
Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
Jób 7:17 - Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?
Ž 8:4 - Keď vidím tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si postavil,
Ž 31:7 - Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina.
Heb 2:6 - A ktosi osvedčil kdesi a povedal: Čo je človek, že pamätáš na neho, alebo syn človeka, že ho navštevuješ?!
Verš 4
Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
Ž 39:5 - a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.
Ž 62:9 - Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.
Jób 8:9 - Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -
Jób 14:2 - Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
Ž 102:11 - Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
Verš 5
Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.
Ž 18:9 - Dym vystupoval jeho nozdrami, a oheň z jeho úst zožieral, takže sa uhlie zanietilo od neho.
Ž 18:7 - Vo svojej úzkosti som volal na Hospodina, a úpenlivo som volal o pomoc na svojho Boha. Uslyšal môj hlas zo svojho chrámu, a moje volanie prišlo pred jeho tvár a dostalo sa do jeho uší.
Ž 104:32 - Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.
Verš 6
Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
2Sam 22:8 - Vtedy sa pohla a zatriasla zem; základy nebies sa chvely od strachu a pohybovaly sa, lebo horel hnevom.
Ž 18:14 - Vtedy zahrmel na nebesiach Hospodin, a Najvyšší vydal svoj hlas; dal, aby padal kamenec a žeravé uhlie.
1Sam 7:10 - A stalo sa, kým obetoval Samuel tú zápalnú obeť, že Filištíni sa priblížili do boja proti Izraelovi. Ale Hospodin zahrmel veľkým zvukom toho dňa nad Filištínmi a predesil ich, a boli porazení pred Izraelom.
Z 144 - Prvá časť žalmu (1-11) je poskladaná z iných žalmov, najmä z 8, 18, 33, 104.
Z 144,1-2 - Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.
Z 144,5-6 - Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.
Z 144,7 - Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).
Z 144,8 - "Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).
Z 144,12-15 - Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.
