Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 144, 1-15

1 Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju, 2 moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud. 3 Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?! 4 Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide. 5 Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť. 6 Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich! 7 Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov, 8 ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži. 9 Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy, 10 tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča. 11 Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži, 12 aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu; 13 aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach. 14 Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach. 15 Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!

Verš 1

Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,

2Sam 22:35 - Moje ruky učí boju; a moje ramená lámu aj oceľové lučište.

Ž 18:34 - moje nohy robí podobnými nohám jelenice a postavuje ma na mojich výšinách.

Verš 2

moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.

2Sam 22:48 - Silný Bôh je to, ktorý mi dáva pomstu a podmaňuje národy podo mňa;

Ž 18:47 - Žije Hospodin, a nech je požehnaná moja skala, nech je vyvýšený Bôh môjho spasenia!

Verš 3

Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!

Jób 7:17 - Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?

Ž 8:4 - Keď vidím tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si postavil,

Ž 31:7 - Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina.

Heb 2:6 - A ktosi osvedčil kdesi a povedal: Čo je človek, že pamätáš na neho, alebo syn človeka, že ho navštevuješ?!

Verš 4

Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.

Ž 39:5 - a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.

Ž 62:9 - Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.

Jób 8:9 - Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -

Jób 14:2 - Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.

Ž 102:11 - Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.

Verš 5

Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.

Ž 18:9 - Dym vystupoval jeho nozdrami, a oheň z jeho úst zožieral, takže sa uhlie zanietilo od neho.

Ž 18:7 - Vo svojej úzkosti som volal na Hospodina, a úpenlivo som volal o pomoc na svojho Boha. Uslyšal môj hlas zo svojho chrámu, a moje volanie prišlo pred jeho tvár a dostalo sa do jeho uší.

Ž 104:32 - Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.

Verš 6

Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!

2Sam 22:8 - Vtedy sa pohla a zatriasla zem; základy nebies sa chvely od strachu a pohybovaly sa, lebo horel hnevom.

Ž 18:14 - Vtedy zahrmel na nebesiach Hospodin, a Najvyšší vydal svoj hlas; dal, aby padal kamenec a žeravé uhlie.

1Sam 7:10 - A stalo sa, kým obetoval Samuel tú zápalnú obeť, že Filištíni sa priblížili do boja proti Izraelovi. Ale Hospodin zahrmel veľkým zvukom toho dňa nad Filištínmi a predesil ich, a boli porazení pred Izraelom.

Z 144 - Prvá časť žalmu (1-11) je poskladaná z iných žalmov, najmä z 8, 18, 33, 104.

Z 144,1-2 - Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.

Z 144,5-6 - Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.

Z 144,7 - Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).

Z 144,8 - "Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).

Z 144,12-15 - Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.