| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Ž 144, 1-15 |
1 Ž 144, 1 Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať. 2 Ž 144, 2 On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud. 3 Ž 144, 3 Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho? 4 Ž 144, 4 Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň. 5 Ž 144, 5 Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym. 6 Ž 144, 6 Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich. 7 Ž 144, 7 Vystri ruku z výsosti; vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov; 8 Ž 144, 8 ich ústa luhajú a ich pravica je krivoprísažná. 9 Ž 144, 9 Bože, novú pieseň ti zaspievam; zahrám ti na desaťstrunovej citare. 10 Ž 144, 10 Ty pomáhaš kráľom, ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby. 11 Ž 144, 11 Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná. 12 Ž 144, 12 Naši synovia nech sú ako mládniky, čo vyrastajú v mladistvej sile. Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, kresané ako kvádre chrámové. 13 Ž 144, 13 Naše sýpky nech sú plné, nech je v nich hojnosť všetkých plodov. Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce na našich nivách; 14 Ž 144, 14 náš statok nech je vypasený. Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, ani náreku na našich uliciach. 15 Ž 144, 15 Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.
| | Ž 144, 1-15 |
Verš 1
Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.
2Sam 22:35 - Ruky mi na boj vycvičil a moje ramená napínajú luk kovový.
Ž 18:34 - Mojím nohám dal rýchlosť jeleňa a postavil ma na výšinu.
Verš 2
On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud.
2Sam 22:48 - Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy;
Ž 18:47 - Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Verš 3
Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho?
Jób 7:17 - Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
Ž 8:4 - Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
Ž 31:7 - Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.
Heb 2:6 - Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?
Verš 4
Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Ž 39:5 - A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Ž 62:9 - Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.
Jób 8:9 - My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
Jób 14:2 - jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Verš 5
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
Ž 18:9 - Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Ž 18:7 - V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Ž 104:32 - Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Verš 6
Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich.
2Sam 22:8 - Zem sa pohýbala a zachvela; nebesia sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom.
Ž 18:14 - Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: ľadovec a žeravé uhlie.
1Sam 7:10 - Kým totiž Samuel prinášal obetu, Filištínci nastúpili do boja proti Izraelitom. Ale Pán zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a podesil ich, takže Izraelitom podľahli.
Z 144 - Prvá časť žalmu (1-11) je poskladaná z iných žalmov, najmä z 8, 18, 33, 104.
Z 144,1-2 - Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.
Z 144,5-6 - Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.
Z 144,7 - Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).
Z 144,8 - "Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).
Z 144,12-15 - Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.