  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(UKR - Ukrajinský preklad) | Ž 139, 1-24 |
1 ----
1 (ROH) Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.
2 ----
2 (ROH) Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.
3 ----
3 (ROH) Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.
4 ----
4 (ROH) Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.
5 ----
5 (ROH) Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.
6 ----
6 (ROH) Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.
7 ----
7 (ROH) Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8 ----
8 (ROH) Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
9 ----
9 (ROH) Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,
10 ----
10 (ROH) i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.
11 ----
11 (ROH) A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.
12 ----
12 (ROH) Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.
13 ----
13 (ROH) Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.
14 ----
14 (ROH) Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.
15 ----
15 (ROH) Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
16 ----
16 (ROH) Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.
17 ----
17 (ROH) A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!
18 ----
18 (ROH) Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.
19 ----
19 (ROH) Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!
20 ----
20 (ROH) Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.
21 ----
21 (ROH) Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.
22 ----
22 (ROH) Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.
23 ----
23 (ROH) Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky
24 ----
24 (ROH) a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.
| | | Ž 139, 1-24 |
Verš 8
Jób 26:6 -
Am 9:2 -
Heb 4:13 - І нема творпва невідомого перед Ним; усе ж наге і явне перед очима Його, про кого наше слово.
Verš 23
Verš 15
Jób 10:8 -
Jób 10:10 -
Kaz 11:5 -
Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.
Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.
Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.
Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.
Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".
