výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 139, 1-24

1 (ROH) Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.
1 (B21) Pro předního zpěváka. Žalm Davidův. Ty mě, Hospodine, zkoumáš, ty mě znáš.

2 (ROH) Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.
2 (B21) Ty víš, jak sedám a jak vstávám zas, už zdálky rozumíš mým myšlenkám!

3 (ROH) Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.
3 (B21) Sleduješ, jak chodím i jak uléhám, všemi mými cestami se zabýváš.

4 (ROH) Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.
4 (B21) Ještě než mi přijde slovo na jazyk, ty už to, Hospodine, všechno víš!

5 (ROH) Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.
5 (B21) Zezadu i zpředu jsi mě obklopil, svou dlaň jsi na mě položil.

6 (ROH) Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.
6 (B21) Takové poznání je nad mé chápání - je příliš hluboké, na to nestačím!

7 (ROH) Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
7 (B21) Kam bych byl unikl před duchem tvým? Před tvojí tváří kam bych se skryl?

8 (ROH) Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
8 (B21) Kdybych do nebe vystoupil, tam jsi ty, kdybych si ustlal v podsvětí - i tam jsi!

9 (ROH) Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,
9 (B21) Kdybych si oblékl křídla jitřenky, kdybych se usadil za mořem dalekým,

10 (ROH) i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.
10 (B21) i tam by mě vedla ruka tvá, tvá pravice by mě držela!

11 (ROH) A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.
11 (B21) Kdybych si řekl - Snad pohltí mě tma, až světlo kolem mě noc vystřídá -

12 (ROH) Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.
12 (B21) tobě nebude temná ani tma, noc jako den ti záři dá, tma bude pro tebe světlu podobná!

13 (ROH) Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.
13 (B21) Mé nitro zformovals ty sám, v lůně mé matky jsi mě tkal.

14 (ROH) Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.
14 (B21) Chválím tě za tvá díla ohromná, za to, jak podivuhodně jsem udělán a že mou duši tak dobře znáš!

15 (ROH) Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
15 (B21) Jediná z mých kostí ti nebyla ukryta, když jsem byl vskrytu formován, když jsem byl hněten v zemských hlubinách!

16 (ROH) Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.
16 (B21) Můj zárodek tvé oči viděly, všechno jsi zapsal do knihy - dny, jež mi byly určeny, než začal první z nich.

17 (ROH) A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!
17 (B21) Jak jsou mi drahé, Bože, tvé myšlenky, je jich tak mnoho, že nejdou vypočíst!

18 (ROH) Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.
18 (B21) Kdybych je počítal, než písku je jich víc; budu zas s tebou, až se probudím!

19 (ROH) Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!
19 (B21) Kéž bys už, Bože, zabil ty ničemy - "Odstupte ode mě, vy vrahouni!" -

20 (ROH) Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.
20 (B21) Když mluví o tobě, je to rouhání, tvé jméno zneužívají nepřátelé tví!

21 (ROH) Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.
21 (B21) Nemám snad, Hospodine, k tvým sokům nenávist? Nehnusím si ty, kdo na tebe útočí?

22 (ROH) Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.
22 (B21) Naprostou nenávistí nenávidím je, mými nepřáteli stali se!

23 (ROH) Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky
23 (B21) Zkoumej mě, Bože, a poznej srdce mé, poznej mé myšlenky, jen mě vyzkoušej!

24 (ROH) a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.
24 (B21) Zjisti, zda držím se cesty škodlivé, a cestou věčnosti mě veď!


Ž 139, 1-24





Verš 8
Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
Jób 26:6 - Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu.
Am 9:2 - Keby sa preborili až do pekla, odtiaľ ich vezme moja ruka; a keby vyšli až hore do neba, aj odtiaľ ich strhnem;
Heb 4:13 - A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pre ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia.

Verš 23
Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky
Jób 31:6 - nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.
Ž 26:2 - Zkús ma, Hospodine, a sprobuj. Prepáľ na zkúšku moje ľadviny aj moje srdce;

Verš 15
Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
Jób 10:8 - Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ!
Jób 10:10 - Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr?
Kaz 11:5 - Ako nevieš, čo ktorá je cesta vetra, jako rastú kosti v živote tehotnej, tak ani neznáš diela Boha, ktorý činí všetko.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".