  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 139, 1-24 |
1 Ž 139, 1 Hospodine, prezkúmal si ma a poznal. 2 Ž 139, 2 Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka. 3 Ž 139, 3 Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty. 4 Ž 139, 4 Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko. 5 Ž 139, 5 Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku. 6 Ž 139, 6 Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu. 7 Ž 139, 7 Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou? 8 Ž 139, 8 Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si. 9 Ž 139, 9 Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori, 10 Ž 139, 10 i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica. 11 Ž 139, 11 A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa. 12 Ž 139, 12 Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo. 13 Ž 139, 13 Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky. 14 Ž 139, 14 Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre. 15 Ž 139, 15 Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme. 16 Ž 139, 16 Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich. 17 Ž 139, 17 A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet! 18 Ž 139, 18 Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou. 19 Ž 139, 19 Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa! 20 Ž 139, 20 Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia. 21 Ž 139, 21 Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia. 22 Ž 139, 22 Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi. 23 Ž 139, 23 Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky 24 Ž 139, 24 a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.
| | | Ž 139, 1-24 |
Verš 8
Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
Jób 26:6 - Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu.
Am 9:2 - Keby sa preborili až do pekla, odtiaľ ich vezme moja ruka; a keby vyšli až hore do neba, aj odtiaľ ich strhnem;
Heb 4:13 - A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pre ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia.
Verš 23
Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky
Jób 31:6 - nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.
Ž 26:2 - Zkús ma, Hospodine, a sprobuj. Prepáľ na zkúšku moje ľadviny aj moje srdce;
Verš 15
Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
Jób 10:8 - Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ!
Jób 10:10 - Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr?
Kaz 11:5 - Ako nevieš, čo ktorá je cesta vetra, jako rastú kosti v živote tehotnej, tak ani neznáš diela Boha, ktorý činí všetko.
Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.
Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.
Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.
Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.
Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".
