výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Ž 139, 1-24

1 (VUL) Magistro chori. David. PSALMUS. Domine, scrutatus es et cognovisti me,
1 (ROH) Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.

2 (VUL) tu cognovisti sessionem meam et resurrectionem meam. Intellexisti cogitationes meas de longe,
2 (ROH) Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.

3 (VUL) semitam meam et accubitum meum investigasti. Et omnes vias meas perspexisti,
3 (ROH) Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.

4 (VUL) quia nondum est sermo in lingua mea, et ecce, Domine, tu novisti omnia.
4 (ROH) Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.

5 (VUL) A tergo et a fronte coartasti me et posuisti super me manum tuam.
5 (ROH) Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.

6 (VUL) Mirabilis nimis facta est scientia tua super me, sublimis, et non attingam eam.
6 (ROH) Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.

7 (VUL) Quo ibo a spiritu tuo et quo a facie tua fugiam?
7 (ROH) Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?

8 (VUL) Si ascendero in caelum, tu illic es; si descendero in infernum, ades.
8 (ROH) Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.

9 (VUL) Si sumpsero pennas aurorae et habitavero in extremis maris,
9 (ROH) Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,

10 (VUL) etiam illuc manus tua deducet me, et tenebit me dextera tua.
10 (ROH) i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.

11 (VUL) Si dixero: “ Forsitan tenebrae compriment me, et nox illuminatio erit circa me ”,
11 (ROH) A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.

12 (VUL) etiam tenebrae non obscurabuntur a te, et nox sicut dies illuminabitur C sicut tenebrae eius ita et lumen eius -.
12 (ROH) Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

13 (VUL) Quia tu formasti renes meos, contexuisti me in utero matris meae.
13 (ROH) Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.

14 (VUL) Confitebor tibi, quia mirabiliter plasmatus sum; mirabilia opera tua, et anima mea cognoscit nimis.
14 (ROH) Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.

15 (VUL) Non sunt abscondita ossa mea a te, cum factus sum in occulto, contextus in inferioribus terrae.
15 (ROH) Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.

16 (VUL) Imperfectum adhuc me viderunt oculi tui, et in libro tuo scripti erant omnes dies: ficti erant, et nondum erat unus ex eis.
16 (ROH) Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.

17 (VUL) Mihi autem nimis pretiosae cogitationes tuae, Deus; nimis gravis summa earum.
17 (ROH) A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!

18 (VUL) Si dinumerabo eas, super arenam multiplicabuntur; si ad finem pervenerim, adhuc sum tecum.
18 (ROH) Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.

19 (VUL) Utinam occidas, Deus, peccatores; viri sanguinum, declinate a me.
19 (ROH) Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!

20 (VUL) Qui loquuntur contra te maligne: exaltantur in vanum contra te.
20 (ROH) Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.

21 (VUL) Nonne, qui oderunt te, Domine, oderam et insurgentes in te abhorrebam?
21 (ROH) Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.

22 (VUL) Perfecto odio oderam illos, et inimici facti sunt mihi.
22 (ROH) Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.

23 (VUL) Scrutare me, Deus, et scito cor meum; proba me et cognosce semitas meas
23 (ROH) Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky

24 (VUL) et vide, si via vanitatis in me est, et deduc me in via aeterna.
24 (ROH) a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.


Ž 139, 1-24





Verš 8
Si ascendero in caelum, tu illic es; si descendero in infernum, ades.
Jób 26:6 - Nudus est infernus coram illo, et nullum est operimentum Perditioni.
Am 9:2 - Si descenderint usque ad infernum, inde manus mea educet eos; et si ascenderint usque in caelum, inde detraham eos.
Heb 4:13 - et non est creatura invisibilis in conspectu eius, omnia autem nuda et aperta sunt oculis eius, ad quem nobis sermo.

Verš 23
Scrutare me, Deus, et scito cor meum; proba me et cognosce semitas meas
Jób 31:6 - appendat me in statera iusta et sciat Deus integritatem meam.
Ž 26:2 - Proba me, Domine, et tenta me; ure renes meos et cor meum. —

Verš 15
Non sunt abscondita ossa mea a te, cum factus sum in occulto, contextus in inferioribus terrae.
Jób 10:8 - Manus tuae fecerunt me et plasmaverunt me totum in circuitu; et sic repente praecipitas me?
Jób 10:10 - Nonne sicut lac mulsisti me et sicut caseum me coagulasti?
Kaz 11:5 - Quomodo ignoras, quae sit via spiritus, et qua ratione compingantur ossa in ventre praegnantis, sic nescis opera Dei, qui fabricator est omnium.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".