výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 139, 1-24

1 (KAT) Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
1 (WLC) לַ֭מְנַצֵּחַ לְדָוִ֣ד מִזְמֹ֑ור יְהוָ֥ה חֲ֝קַרְתַּ֗נִי וַתֵּדָֽע׃
1 (RIV) Per il capo de’ musici. Salmo di Davide. O Eterno tu m’hai investigato e mi conosci.

2 (KAT) ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
2 (WLC) אַתָּ֣ה יָ֭דַעְתָּ שִׁבְתִּ֣י וְקוּמִ֑י בַּ֥נְתָּה לְ֝רֵעִ֗י מֵרָחֹֽוק׃
2 (RIV) Tu sai quando mi seggo e quando m’alzo, tu intendi da lungi il mio pensiero.

3 (KAT) či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
3 (WLC) אָרְחִ֣י וְרִבְעִ֣י זֵרִ֑יתָ וְֽכָל־דְּרָכַ֥י הִסְכַּֽנְתָּה׃
3 (RIV) Tu mi scruti quando cammino e quando mi giaccio, e conosci a fondo tutte le mie vie.

4 (KAT) Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
4 (WLC) כִּ֤י אֵ֣ין מִ֭לָּה בִּלְשֹׁונִ֑י הֵ֥ן יְ֝הוָ֗ה יָדַ֥עְתָּ כֻלָּֽהּ׃
4 (RIV) Poiché la parola non è ancora sulla mia lingua, che tu, o Eterno, già la conosci appieno.

5 (KAT) Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
5 (WLC) אָחֹ֣ור וָקֶ֣דֶם צַרְתָּ֑נִי וַתָּ֖שֶׁת עָלַ֣י כַּפֶּֽכָה׃
5 (RIV) Tu mi stringi di dietro e davanti, e mi metti la mano addosso.

6 (KAT) Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
6 (WLC) [פִּלְאִיָּה כ] (פְּלִ֣יאָֽה ק) דַ֣עַת מִמֶּ֑נִּי נִ֝שְׂגְּבָ֗ה לֹא־א֥וּכַֽל לָֽהּ׃
6 (RIV) Una tal conoscenza è troppo maravigliosa per me, tanto alta, che io non posso arrivarci.

7 (KAT) Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
7 (WLC) אָ֭נָ֥ה אֵלֵ֣ךְ מֵרוּחֶ֑ךָ וְ֝אָ֗נָה מִפָּנֶ֥יךָ אֶבְרָֽח׃
7 (RIV) Dove me ne andrò lungi dal tuo spirito? e dove fuggirò dal tuo cospetto?

8 (KAT) Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
8 (WLC) אִם־אֶסַּ֣ק מַיִם שָׁ֣ם אָ֑תָּה וְאַצִּ֖יעָה שְּׁאֹ֣ול הִנֶּֽךָּ׃
8 (RIV) Se salgo in cielo tu vi sei; se mi metto a giacere nel soggiorno dei morti, eccoti quivi.

9 (KAT) I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
9 (WLC) אֶשָּׂ֥א כַנְפֵי־שָׁ֑חַר אֶ֝שְׁכְּנָ֗ה בְּאַחֲרִ֥ית יָֽם׃
9 (RIV) Se prendo le ali dell’alba e vo a dimorare all’estremità del mare,

10 (KAT) ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
10 (WLC) גַּםשָׁ֭־ם יָדְךָ֣ תַנְחֵ֑נִי וְֽתֹאחֲזֵ֥נִי יְמִינֶֽךָ׃
10 (RIV) anche quivi mi condurrà la tua mano, e la tua destra mi afferrerà.

11 (KAT) Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“
11 (WLC) וָ֭אֹמַר אַךְ־חֹ֣שֶׁךְ יְשׁוּפֵ֑נִי וְ֝לַ֗יְלָה אֹ֣ור בַּעֲדֵֽנִי׃
11 (RIV) Se dico: Certo le tenebre mi nasconderanno, e la luce diventerà notte intorno a me,

12 (KAT) pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
12 (WLC) גַּם־חֹשֶׁךְ֮ לֹֽא־יַחְשִׁ֪יךְ מִ֫מֶּ֥ךָ וְ֭לַיְלָה כַּיֹּ֣ום יָאִ֑יר כַּ֝חֲשֵׁיכָ֗ה כָּאֹורָֽה׃
12 (RIV) le tenebre stesse non possono nasconderti nulla, e la notte risplende come il giorno; le tenebre e la luce son tutt’uno per te.

13 (KAT) Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
13 (WLC) כִּֽי־אַ֭תָּה קָנִ֣יתָ כִלְיֹתָ֑י תְּ֝סֻכֵּ֗נִי בְּבֶ֣טֶן אִמִּֽי׃
13 (RIV) Poiché sei tu che hai formato le mie reni, che m’hai intessuto nel seno di mia madre.

14 (KAT) Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
14 (WLC) אֹֽודְךָ֗ עַ֤ל כִּ֥י נֹורָאֹ֗ות נִ֫פְלֵ֥יתִי נִפְלָאִ֥ים מַעֲשֶׂ֑יךָ וְ֝נַפְשִׁ֗י יֹדַ֥עַת מְאֹֽד׃
14 (RIV) Io ti celebrerò, perché sono stato fatto in modo maraviglioso, stupendo. Maravigliose sono le tue opere, e l’anima mia lo sa molto bene.

15 (KAT) Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
15 (WLC) לֹא־נִכְחַ֥ד עָצְמִ֗י מִ֫מֶּ֥ךָּ אֲשֶׁר־עֻשֵּׂ֥יתִי בַסֵּ֑תֶר רֻ֝קַּ֗מְתִּי בְּֽתַחְתִּיֹּ֥ות אָֽרֶץ׃
15 (RIV) Le mie ossa non t’erano nascoste, quand’io fui formato in occulto e tessuto nelle parti più basse della terra.

16 (KAT) Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
16 (WLC) גָּלְמִ֤י ׀ רָ֘א֤וּ עֵינֶ֗יךָ וְעַֽל־סִפְרְךָ֮ כֻּלָּ֪ם יִכָּ֫תֵ֥בוּ יָמִ֥ים יֻצָּ֑רוּ [וְלֹא כ] (וְלֹ֖ו ק) אֶחָ֣ד בָּהֶֽם׃
16 (RIV) I tuoi occhi videro la massa informe del mio corpo; e nel tuo libro erano tutti scritti i giorni che m’eran destinati, quando nessun d’essi era sorto ancora.

17 (KAT) Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.
17 (WLC) וְלִ֗י מַה־יָּקְר֣וּ רֵעֶ֣יךָ אֵ֑ל מֶ֥ה עָ֝צְמוּ רָאשֵׁיהֶֽם׃
17 (RIV) Oh quanto mi son preziosi i tuoi pensieri, o Dio! Quant’è grande la somma d’essi!

18 (KAT) Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
18 (WLC) אֶ֭סְפְּרֵם מֵחֹ֣ול יִרְבּ֑וּן הֱ֝קִיצֹ֗תִי וְעֹודִ֥י עִמָּֽךְ׃
18 (RIV) Se li voglio contare, son più numerosi della rena; quando mi sveglio sono ancora con te.

19 (KAT) Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
19 (WLC) אִם־תִּקְטֹ֖ל אֱלֹ֥והַּ ׀ רָשָׁ֑ע וְאַנְשֵׁ֥י דָ֝מִ֗ים ס֣וּרוּ מֶֽנִּי׃
19 (RIV) Certo, tu ucciderai l’empio, o Dio; perciò dipartitevi da me, uomini di sangue.

20 (KAT) Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.
20 (WLC) אֲשֶׁ֣ר יֹ֭אמְרֻךָ לִמְזִמָּ֑ה נָשֻׂ֖א לַשָּׁ֣וְא עָרֶֽיךָ׃
20 (RIV) Essi parlano contro di te malvagiamente; i tuoi nemici usano il tuo nome a sostener la menzogna.

21 (KAT) Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
21 (WLC) הֲלֹֽוא־מְשַׂנְאֶ֖יךָ יְהוָ֥ה ׀ אֶשְׂנָ֑א וּ֝בִתְקֹומְמֶ֗יךָ אֶתְקֹוטָֽט׃
21 (RIV) O Eterno, non odio io quelli che t’odiano? E non aborro io quelli che si levano contro di te?

22 (KAT) Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
22 (WLC) תַּכְלִ֣ית שִׂנְאָ֣ה שְׂנֵאתִ֑ים לְ֝אֹויְבִ֗ים הָ֣יוּ לִֽי׃
22 (RIV) Io li odio di un odio perfetto; li tengo per miei nemici.

23 (KAT) Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
23 (WLC) חָקְרֵ֣נִי אֵ֭ל וְדַ֣ע לְבָבִ֑י בְּ֝חָנֵ֗נִי וְדַ֣ע שַׂרְעַפָּֽי׃
23 (RIV) Investigami, o Dio, e conosci il mio cuore. Provami, e conosci i miei pensieri.

24 (KAT) Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
24 (WLC) וּרְאֵ֗ה אִם־דֶּֽרֶךְ־עֹ֥צֶב בִּ֑י וּ֝נְחֵ֗נִי בְּדֶ֣רֶךְ עֹולָֽם׃
24 (RIV) E vedi se v’è in me qualche via iniqua, e guidami per la via eterna.


Ž 139, 1-24





Verš 8
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
Jób 26:6 - Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.
Am 9:2 - Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem.
Heb 4:13 - A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Verš 23
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
Jób 31:6 - nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!
Ž 26:2 - Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.

Verš 15
Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
Jób 10:8 - Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?
Jób 10:10 - Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
Kaz 11:5 - Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor, (ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej, celkom tak nevieš, čo urobí Boh, ktorý všetko pôsobí.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".