výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Ž 139, 1-24

1 (HEM) למנצח לדוד מזמור יהוה חקרתני ותדע׃
1 (WLC) לַ֭מְנַצֵּחַ לְדָוִ֣ד מִזְמֹ֑ור יְהוָ֥ה חֲ֝קַרְתַּ֗נִי וַתֵּדָֽע׃
1 (RIV) Per il capo de’ musici. Salmo di Davide. O Eterno tu m’hai investigato e mi conosci.

2 (HEM) אתה ידעת שבתי וקומי בנתה לרעי מרחוק׃
2 (WLC) אַתָּ֣ה יָ֭דַעְתָּ שִׁבְתִּ֣י וְקוּמִ֑י בַּ֥נְתָּה לְ֝רֵעִ֗י מֵרָחֹֽוק׃
2 (RIV) Tu sai quando mi seggo e quando m’alzo, tu intendi da lungi il mio pensiero.

3 (HEM) ארחי ורבעי זרית וכל דרכי הסכנתה׃
3 (WLC) אָרְחִ֣י וְרִבְעִ֣י זֵרִ֑יתָ וְֽכָל־דְּרָכַ֥י הִסְכַּֽנְתָּה׃
3 (RIV) Tu mi scruti quando cammino e quando mi giaccio, e conosci a fondo tutte le mie vie.

4 (HEM) כי אין מלה בלשוני הן יהוה ידעת כלה׃
4 (WLC) כִּ֤י אֵ֣ין מִ֭לָּה בִּלְשֹׁונִ֑י הֵ֥ן יְ֝הוָ֗ה יָדַ֥עְתָּ כֻלָּֽהּ׃
4 (RIV) Poiché la parola non è ancora sulla mia lingua, che tu, o Eterno, già la conosci appieno.

5 (HEM) אחור וקדם צרתני ותשת עלי כפכה׃
5 (WLC) אָחֹ֣ור וָקֶ֣דֶם צַרְתָּ֑נִי וַתָּ֖שֶׁת עָלַ֣י כַּפֶּֽכָה׃
5 (RIV) Tu mi stringi di dietro e davanti, e mi metti la mano addosso.

6 (HEM) פלאיה דעת ממני נשגבה לא אוכל לה׃
6 (WLC) [פִּלְאִיָּה כ] (פְּלִ֣יאָֽה ק) דַ֣עַת מִמֶּ֑נִּי נִ֝שְׂגְּבָ֗ה לֹא־א֥וּכַֽל לָֽהּ׃
6 (RIV) Una tal conoscenza è troppo maravigliosa per me, tanto alta, che io non posso arrivarci.

7 (HEM) אנה אלך מרוחך ואנה מפניך אברח׃
7 (WLC) אָ֭נָ֥ה אֵלֵ֣ךְ מֵרוּחֶ֑ךָ וְ֝אָ֗נָה מִפָּנֶ֥יךָ אֶבְרָֽח׃
7 (RIV) Dove me ne andrò lungi dal tuo spirito? e dove fuggirò dal tuo cospetto?

8 (HEM) אם אסק שמים שם אתה ואציעה שאול הנך׃
8 (WLC) אִם־אֶסַּ֣ק מַיִם שָׁ֣ם אָ֑תָּה וְאַצִּ֖יעָה שְּׁאֹ֣ול הִנֶּֽךָּ׃
8 (RIV) Se salgo in cielo tu vi sei; se mi metto a giacere nel soggiorno dei morti, eccoti quivi.

9 (HEM) אשא כנפי שחר אשכנה באחרית ים׃
9 (WLC) אֶשָּׂ֥א כַנְפֵי־שָׁ֑חַר אֶ֝שְׁכְּנָ֗ה בְּאַחֲרִ֥ית יָֽם׃
9 (RIV) Se prendo le ali dell’alba e vo a dimorare all’estremità del mare,

10 (HEM) גם שם ידך תנחני ותאחזני ימינך׃
10 (WLC) גַּםשָׁ֭־ם יָדְךָ֣ תַנְחֵ֑נִי וְֽתֹאחֲזֵ֥נִי יְמִינֶֽךָ׃
10 (RIV) anche quivi mi condurrà la tua mano, e la tua destra mi afferrerà.

11 (HEM) ואמר אך חשך ישופני ולילה אור בעדני׃
11 (WLC) וָ֭אֹמַר אַךְ־חֹ֣שֶׁךְ יְשׁוּפֵ֑נִי וְ֝לַ֗יְלָה אֹ֣ור בַּעֲדֵֽנִי׃
11 (RIV) Se dico: Certo le tenebre mi nasconderanno, e la luce diventerà notte intorno a me,

12 (HEM) גם חשך לא יחשיך ממך ולילה כיום יאיר כחשיכה כאורה׃
12 (WLC) גַּם־חֹשֶׁךְ֮ לֹֽא־יַחְשִׁ֪יךְ מִ֫מֶּ֥ךָ וְ֭לַיְלָה כַּיֹּ֣ום יָאִ֑יר כַּ֝חֲשֵׁיכָ֗ה כָּאֹורָֽה׃
12 (RIV) le tenebre stesse non possono nasconderti nulla, e la notte risplende come il giorno; le tenebre e la luce son tutt’uno per te.

13 (HEM) כי אתה קנית כליתי תסכני בבטן אמי׃
13 (WLC) כִּֽי־אַ֭תָּה קָנִ֣יתָ כִלְיֹתָ֑י תְּ֝סֻכֵּ֗נִי בְּבֶ֣טֶן אִמִּֽי׃
13 (RIV) Poiché sei tu che hai formato le mie reni, che m’hai intessuto nel seno di mia madre.

14 (HEM) אודך על כי נוראות נפליתי נפלאים מעשיך ונפשי ידעת מאד׃
14 (WLC) אֹֽודְךָ֗ עַ֤ל כִּ֥י נֹורָאֹ֗ות נִ֫פְלֵ֥יתִי נִפְלָאִ֥ים מַעֲשֶׂ֑יךָ וְ֝נַפְשִׁ֗י יֹדַ֥עַת מְאֹֽד׃
14 (RIV) Io ti celebrerò, perché sono stato fatto in modo maraviglioso, stupendo. Maravigliose sono le tue opere, e l’anima mia lo sa molto bene.

15 (HEM) לא נכחד עצמי ממך אשר עשיתי בסתר רקמתי בתחתיות ארץ׃
15 (WLC) לֹא־נִכְחַ֥ד עָצְמִ֗י מִ֫מֶּ֥ךָּ אֲשֶׁר־עֻשֵּׂ֥יתִי בַסֵּ֑תֶר רֻ֝קַּ֗מְתִּי בְּֽתַחְתִּיֹּ֥ות אָֽרֶץ׃
15 (RIV) Le mie ossa non t’erano nascoste, quand’io fui formato in occulto e tessuto nelle parti più basse della terra.

16 (HEM) גלמי ראו עיניך ועל ספרך כלם יכתבו ימים יצרו ולא אחד בהם׃
16 (WLC) גָּלְמִ֤י ׀ רָ֘א֤וּ עֵינֶ֗יךָ וְעַֽל־סִפְרְךָ֮ כֻּלָּ֪ם יִכָּ֫תֵ֥בוּ יָמִ֥ים יֻצָּ֑רוּ [וְלֹא כ] (וְלֹ֖ו ק) אֶחָ֣ד בָּהֶֽם׃
16 (RIV) I tuoi occhi videro la massa informe del mio corpo; e nel tuo libro erano tutti scritti i giorni che m’eran destinati, quando nessun d’essi era sorto ancora.

17 (HEM) ולי מה יקרו רעיך אל מה עצמו ראשיהם׃
17 (WLC) וְלִ֗י מַה־יָּקְר֣וּ רֵעֶ֣יךָ אֵ֑ל מֶ֥ה עָ֝צְמוּ רָאשֵׁיהֶֽם׃
17 (RIV) Oh quanto mi son preziosi i tuoi pensieri, o Dio! Quant’è grande la somma d’essi!

18 (HEM) אספרם מחול ירבון הקיצתי ועודי עמך׃
18 (WLC) אֶ֭סְפְּרֵם מֵחֹ֣ול יִרְבּ֑וּן הֱ֝קִיצֹ֗תִי וְעֹודִ֥י עִמָּֽךְ׃
18 (RIV) Se li voglio contare, son più numerosi della rena; quando mi sveglio sono ancora con te.

19 (HEM) אם תקטל אלוה רשע ואנשי דמים סורו מני׃
19 (WLC) אִם־תִּקְטֹ֖ל אֱלֹ֥והַּ ׀ רָשָׁ֑ע וְאַנְשֵׁ֥י דָ֝מִ֗ים ס֣וּרוּ מֶֽנִּי׃
19 (RIV) Certo, tu ucciderai l’empio, o Dio; perciò dipartitevi da me, uomini di sangue.

20 (HEM) אשר יאמרך למזמה נשא לשוא עריך׃
20 (WLC) אֲשֶׁ֣ר יֹ֭אמְרֻךָ לִמְזִמָּ֑ה נָשֻׂ֖א לַשָּׁ֣וְא עָרֶֽיךָ׃
20 (RIV) Essi parlano contro di te malvagiamente; i tuoi nemici usano il tuo nome a sostener la menzogna.

21 (HEM) הלוא משנאיך יהוה אשנא ובתקוממיך אתקוטט׃
21 (WLC) הֲלֹֽוא־מְשַׂנְאֶ֖יךָ יְהוָ֥ה ׀ אֶשְׂנָ֑א וּ֝בִתְקֹומְמֶ֗יךָ אֶתְקֹוטָֽט׃
21 (RIV) O Eterno, non odio io quelli che t’odiano? E non aborro io quelli che si levano contro di te?

22 (HEM) תכלית שנאה שנאתים לאויבים היו לי׃
22 (WLC) תַּכְלִ֣ית שִׂנְאָ֣ה שְׂנֵאתִ֑ים לְ֝אֹויְבִ֗ים הָ֣יוּ לִֽי׃
22 (RIV) Io li odio di un odio perfetto; li tengo per miei nemici.

23 (HEM) חקרני אל ודע לבבי בחנני ודע שרעפי׃
23 (WLC) חָקְרֵ֣נִי אֵ֭ל וְדַ֣ע לְבָבִ֑י בְּ֝חָנֵ֗נִי וְדַ֣ע שַׂרְעַפָּֽי׃
23 (RIV) Investigami, o Dio, e conosci il mio cuore. Provami, e conosci i miei pensieri.

24 (HEM) וראה אם דרך עצב בי ונחני בדרך עולם׃
24 (WLC) וּרְאֵ֗ה אִם־דֶּֽרֶךְ־עֹ֥צֶב בִּ֑י וּ֝נְחֵ֗נִי בְּדֶ֣רֶךְ עֹולָֽם׃
24 (RIV) E vedi se v’è in me qualche via iniqua, e guidami per la via eterna.


Ž 139, 1-24





Verš 8
אם אסק שמים שם אתה ואציעה שאול הנך׃
Jób 26:6 - ערום שאול נגדו ואין כסות לאבדון׃
Am 9:2 - אם יחתרו בשאול משם ידי תקחם ואם יעלו השמים משם אורידם׃
Heb 4:13 - ואין כל נברא נסתר מנגדו כי הכל חשוף וגלוי לעיני בעל דברים שלנו׃

Verš 23
חקרני אל ודע לבבי בחנני ודע שרעפי׃
Jób 31:6 - ישקלני במאזני צדק וידע אלוה תמתי׃
Ž 26:2 - בחנני יהוה ונסני צרופה כליותי ולבי׃

Verš 15
לא נכחד עצמי ממך אשר עשיתי בסתר רקמתי בתחתיות ארץ׃
Jób 10:8 - ידיך עצבוני ויעשוני יחד סביב ותבלעני׃
Jób 10:10 - הלא כחלב תתיכני וכגבנה תקפיאני׃
Kaz 11:5 - כאשר אינך יודע מה דרך הרוח כעצמים בבטן המלאה ככה לא תדע את מעשה האלהים אשר יעשה את הכל׃

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".