Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Ž 139, 1-24

1 (ECAV) Pre hudobný prednes.Dávidov. Žalm. Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal.
1 (ROH) Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.

2 (ECAV) Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka.
2 (ROH) Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.

3 (ECAV) Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.
3 (ROH) Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.

4 (ECAV) Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš.
4 (ROH) Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.

5 (ECAV) Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.
5 (ROH) Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.

6 (ECAV) Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.
6 (ROH) Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.

7 (ECAV) Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?
7 (ROH) Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?

8 (ECAV) Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.
8 (ROH) Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.

9 (ECAV) Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori,
9 (ROH) Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,

10 (ECAV) aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.
10 (ROH) i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.

11 (ECAV) Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa,
11 (ROH) A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.

12 (ECAV) ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo.
12 (ROH) Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

13 (ECAV) Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal.
13 (ROH) Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.

14 (ECAV) Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.
14 (ROH) Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.

15 (ECAV) Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.
15 (ROH) Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.

16 (ECAV) Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.
16 (ROH) Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.

17 (ECAV) Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet.
17 (ROH) A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!

18 (ECAV) Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, keď sa prebudím, ešte vždy som s Tebou.
18 (ROH) Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.

19 (ECAV) Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia krvilační,
19 (ROH) Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!

20 (ECAV) tí, čo sa podlo priečia Tebe a márne sa dvíhajú proti Tebe.
20 (ROH) Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.

21 (ECAV) Či nemám, Hospodine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či si nemám oškliviť tých, ktorí povstávajú proti Tebe?
21 (ROH) Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.

22 (ECAV) Naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
22 (ROH) Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.

23 (ECAV) Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!
23 (ROH) Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky

24 (ECAV) Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!
24 (ROH) a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.

Verš 8

Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.

Jób 26:6 - Pred Ním je ríša mŕtvych obnažená a miesto zániku nemá zásteru.

Am 9:2 - Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; keby vystúpili na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem.

Heb 4:13 - A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Verš 23

Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!

Jób 31:6 - nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe a nech pozná moju nevinu.

Ž 26:2 - Skús ma, ó Hospodine, skúšaj ma, preskúmaj moje ľadviny i srdce.

Verš 15

Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.

Jób 10:8 - Tvoje ruky ma sformovali a urobili, ale naraz ma chceš celkom zničiť.

Jób 10:10 - Naozaj zlial si ma ako mlieko a nechal si ma zhustnúť ako syr.

Kaz 11:5 - Ako nevieš, aká je cesta vetra, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej, práve tak nepoznáš dielo Boha, ktorý to všetko robí.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".