  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Ž 139, 1-24 |
1 (ECAV) Pre hudobný prednes.Dávidov. Žalm. Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal.
2 (ECAV) Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka.
3 (ECAV) Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.
4 (ECAV) Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš.
5 (ECAV) Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.
6 (ECAV) Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.
7 (ECAV) Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?
8 (ECAV) Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.
9 (ECAV) Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori,
10 (ECAV) aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.
11 (ECAV) Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa,
12 (ECAV) ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo.
13 (ECAV) Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal.
14 (ECAV) Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.
15 (ECAV) Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.
16 (ECAV) Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.
17 (ECAV) Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet.
18 (ECAV) Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, keď sa prebudím, ešte vždy som s Tebou.
19 (ECAV) Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia krvilační,
20 (ECAV) tí, čo sa podlo priečia Tebe a márne sa dvíhajú proti Tebe.
21 (ECAV) Či nemám, Hospodine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či si nemám oškliviť tých, ktorí povstávajú proti Tebe?
22 (ECAV) Naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
23 (ECAV) Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!
24 (ECAV) Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!
| | | Ž 139, 1-24 |
Verš 8
Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.
Jób 26:6 - Pred Ním je ríša mŕtvych obnažená a miesto zániku nemá zásteru.
Am 9:2 - Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; keby vystúpili na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem.
Heb 4:13 - A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
Verš 23
Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!
Jób 31:6 - nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe a nech pozná moju nevinu.
Ž 26:2 - Skús ma, ó Hospodine, skúšaj ma, preskúmaj moje ľadviny i srdce.
Verš 15
Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.
Jób 10:8 - Tvoje ruky ma sformovali a urobili, ale naraz ma chceš celkom zničiť.
Jób 10:10 - Naozaj zlial si ma ako mlieko a nechal si ma zhustnúť ako syr.
Kaz 11:5 - Ako nevieš, aká je cesta vetra, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej, práve tak nepoznáš dielo Boha, ktorý to všetko robí.
Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.
Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.
Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.
Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.
Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".
