Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Ž 139, 1-24

1 Pre hudobný prednes.Dávidov. Žalm. Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. 2 Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. 3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. 4 Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. 5 Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. 6 Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. 7 Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem? 8 Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. 9 Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, 10 aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila. 11 Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa, 12 ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo. 13 Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. 14 Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie. 15 Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. 16 Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval. 17 Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet. 18 Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, keď sa prebudím, ešte vždy som s Tebou. 19 Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia krvilační, 20 tí, čo sa podlo priečia Tebe a márne sa dvíhajú proti Tebe. 21 Či nemám, Hospodine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či si nemám oškliviť tých, ktorí povstávajú proti Tebe? 22 Naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. 23 Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! 24 Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!

Verš 8

Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.

Jób 26:6 - Pred Ním je ríša mŕtvych obnažená a miesto zániku nemá zásteru.

Am 9:2 - Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; keby vystúpili na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem.

Heb 4:13 - A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Verš 23

Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!

Jób 31:6 - nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe a nech pozná moju nevinu.

Ž 26:2 - Skús ma, ó Hospodine, skúšaj ma, preskúmaj moje ľadviny i srdce.

Verš 15

Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.

Jób 10:8 - Tvoje ruky ma sformovali a urobili, ale naraz ma chceš celkom zničiť.

Jób 10:10 - Naozaj zlial si ma ako mlieko a nechal si ma zhustnúť ako syr.

Kaz 11:5 - Ako nevieš, aká je cesta vetra, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej, práve tak nepoznáš dielo Boha, ktorý to všetko robí.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".