![](/static/default/img/arrow_right.png) | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Ž 139, 1-24 |
1 Ž 139, 1 Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm. Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš. 2 Ž 139, 2 Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka poznáš. 3 Ž 139, 3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. 4 Ž 139, 4 Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať. 5 Ž 139, 5 Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. 6 Ž 139, 6 Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. 7 Ž 139, 7 Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou? 8 Ž 139, 8 Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam. 9 Ž 139, 9 Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori, 10 Ž 139, 10 aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala. 11 Ž 139, 11 Keby som povedal: Možno ma skryje tma, ale aj noc bude svetlom vôkol mňa, 12 Ž 139, 12 veď nijaká tma nie je dosť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svetlo. 13 Ž 139, 13 Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal. 14 Ž 139, 14 Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem. 15 Ž 139, 15 Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme. 16 Ž 139, 16 Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. 17 Ž 139, 17 Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. 18 Ž 139, 18 Keby som ich mal spočítať, bolo by ich ako piesku. Len čo sa zobudím, som s tebou. 19 Ž 139, 19 Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, krvilační muži! 20 Ž 139, 20 Tí sa na teba ľstivo odvolávajú a zneužívajú tvoje meno. 21 Ž 139, 21 Hospodin, nemám azda nenávidieť tých, čo teba nenávidia? Nemám si vari sprotiviť tých, čo povstávajú proti tebe? 22 Ž 139, 22 Nenávidím ich, naskrze ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. 23 Ž 139, 23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie! 24 Ž 139, 24 Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!
![](/static/default/img/arrow_right.png) | | Ž 139, 1-24 |
Verš 8
Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam.
Jób 26:6 - Pred ním je podsvetie obnažené a miesto skazy nie je prikryté.
Am 9:2 - Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; a keby vystúpili aj na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem.
Heb 4:13 - A nieto tvora, čo by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
Verš 23
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie!
Jób 31:6 - potom nech ma Boh odváži na váhach spravodlivosti a nech zvie, že som bezúhonný.
Ž 26:2 - Skúmaj ma, Hospodin, a skúšaj, ohňom mi prepáľ ľadviny a srdce!
Verš 15
Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme.
Jób 10:8 - Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali, a teraz ma pohltíš?
Jób 10:10 - Či si ma nezlial ako mlieko a nenechal zraziť sa ako syr?
Kaz 11:5 - Ako nepoznáš cestu vetra, nevieš, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej ženy, tak nepoznáš konanie Boha, ktorý všetko spôsobuje.
Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.
Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.
Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.
Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.
Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".