Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 139, 1-24

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; 2 ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: 3 či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. 4 Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. 5 Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku. 6 Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. 7 Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? 8 Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. 9 I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, 10 ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica. 11 Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“ 12 pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo. 13 Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. 14 Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. 15 Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. 16 Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. 17 Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský. 18 Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe. 19 Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. 20 Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba. 21 Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? 22 Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. 23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty. 24 Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.

Verš 8

Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

Jób 26:6 - Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.

Am 9:2 - Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem.

Heb 4:13 - A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Verš 23

Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.

Jób 31:6 - nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!

Ž 26:2 - Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.

Verš 15

Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.

Jób 10:8 - Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?

Jób 10:10 - Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?

Kaz 11:5 - Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor, (ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej, celkom tak nevieš, čo urobí Boh, ktorý všetko pôsobí.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".