Verš 5
Tomu, čo múdro učinil nebo - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Gn 1:1 - Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
Verš 6
Tomu, čo rozprestrel zem nad vodami - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Ž 24:2 - Lebo On založil ju na moriach a upevnil ju na riekach.
Verš 7
Tomu, čo veľké svetlá učinil - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Gn 1:14 - Potom riekol Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci a nech budú znameniami na určovanie období, dní a rokov.
Verš 8
Slnko aby panovalo vo dne - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Gn 1:16 - Boh učinil dve veľké svetlá: väčšie svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie svetlo, aby vládlo nad nocou; a aj hviezdy.
Verš 10
Tomu, čo pobil Egypt v jeho provorodených - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Ex 12:29 - O polnoci Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného faraónovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného väzňa v žalári, a všetko prvorodené zo zvierat.
Ž 78:43 - keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli;
Ž 78:51 - V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Verš 11
A Izraela vyviedol spomedzi nich - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Ex 12:31 - Hneď v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: Zoberte sa, odíďte spomedzi môjho ľudu, vy, i Izraelci, a choďte slúžiť Hospodinovi, ako ste hovorili.
Ex 12:51 - V ten istý deň vyviedol Hospodin Izraelcov z Egypta vo vojoch.
Ex 13:3 - Potom povedal Mojžiš ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo Hospodin nás vyviedol odtiaľ silnou rukou; preto sa nesmie jesť kvasené.
Ex 13:17 - Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou cez krajinu Filištíncov - hoci bola blízko - lebo Boh si riekol: Keby ľud videl vojnu, mohol by to oľutovať a vrátiť sa do Egypta.
Verš 12
Mocnou rukou a vystretým ramenom - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Ex 6:4 - Ustanovil som s nimi aj zmluvu, že im dám Kanaán, krajinu, v ktorej bývali ako cudzinci.
Verš 13
Tomu, čo Červené more rozdelil na čiastky - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Ex 14:21 - Potom Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin zaháňal more silným východným vetrom celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili.
Ž 78:13 - rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val.
Verš 15
Faraóna však s jeho vojskom vohnal do Červeného mora - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Ex 14:24 - Za rannej stráže Hospodin v ohnivom a oblakovom stĺpe pozrel na tábor Egypťanov a spôsobil zmätok v egyptskom tábore,
Verš 16
Tomu, čo ľud svoj viedol cez púšť - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Ex 15:1 - Vtedy Mojžiš a Izraelci spievali Hospodinovi túto pieseň: Ja budem spievať Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil; kone i jazdcov vrhol do mora.
Ex 16:1 - Potom sa celý zbor Izraelcov pohol z Élimu. Na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a Sinajom, prišli v pätnásty deň druhého mesiaca po vyjdení z Egypta.
Ex 17:1 - Potom sa celý zbor Izraelcov podľa Hospodinovho rozkazu postupne pohol z púšte Sín a utáborili sa v Refidíme, kde nebolo vody pre ľud.
Ex 19:1 - V treťom mesiaci po vyjdení Izraelcov z Egypta, v ten istý deň prišli na Sinajskú púšť.
Ž 78:53 - vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo.
Verš 17
Tomu, čo pobil veľkých kráľov - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Nm 21:24 - Ale Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnónu až po Jabbók, až po Ammóncov, lebo Jazér bol hranicou Ammóncov.
Nm 21:34 - Hospodin riekol Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ti ho vydal do rúk, i všetok jeho ľud i krajinu. Zaobchádzaj s nimi, ako si zaobišiel s amorejským kráľom Síchónom, ktorý býval v Chešbóne.
Joz 12:1 - Toto sú králi krajiny, ktorých Izraelci pobili a ktorých zem zaujali na druhej strane Jordánu na východe, od potoka Arnón až po vrch Chermón, i celú Arábu na východ.
Ž 135:10 - On pobil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov:
Verš 20
A bášánského kráľa Óga - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Dt 3:1 - Keď sme sa obrátili a vystupovali smerom k Bášánu, vyšiel proti nám do boja k Edrei bášánský kráľ Óg so všetkým svojím ľudom.
Verš 21
Ich krajinu dal do dedičstva - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Joz 12:6 - Mojžiš, služobník Hospodinov, a synovia Izraela ich pobili. Mojžiš, služobník Hospodinov, dal krajinu do vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici kmeňa Menaššeho.
Z 136 - Táto pieseň je mozaikovou skladbou zo starších náboženských piesní. Formou sa podobá našim litániám.
Z 136,2 - Slová "Boh nad bohmi,… Pán nad pánmi" sú hebraizmy ako "Boh vedomostí", čo je to isté ako najmúdrejší Boh atď., teda jediný Boh, najvyšší Pán.
Z 136,15 - Žalmista hovorí dosl., že "zhodil faraóna i jeho vojsko".
Z 136,23-26 - Je možné, že žalmista slovom "poníženie" chce naznačiť najväčšie poníženie izraelského národa, babylonské zajatie.
