Verš 5
On múdro stvoril nebesia, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Gn 1:1 - Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
Verš 6
On rozprestrel zem nad vodami, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Ž 24:2 - Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách.
Verš 7
On stvoril veľké svetlá, lebo jeho milosrdenstvo je večné:
Gn 1:14 - Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky!
Verš 8
slnko, aby panovalo vo dne, lebo jeho milosrdenstvo je večné,
Gn 1:16 - A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.
Verš 10
On pobil egyptských prvorodencov, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Ex 12:29 - O polnoci Pán pobil všetkých prvorodených v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, čo mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca čo bol v žalári, aj všetky prvorodené zvieratá.
Ž 78:43 - V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zázraky na pláni taniskej.
Ž 78:51 - Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Verš 11
On vyviedol Izraela spomedzi nich, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
Ex 12:31 - A ešte v noci dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal: „Vstávajte! Odíďte spomedzi môjho ľudu, ty aj Izraeliti, a choďte slúžiť Pánovi, ako ste si to žiadali!
Ex 12:51 - A v ten istý deň Pán vyviedol Izraelitov z egyptskej krajiny v zoradených zástupoch.
Ex 13:3 - Mojžiš potom hovoril ľudu: „Pamätajte na tento deň, v ktorý ste odišli z Egypta, z domu otroctva, keď vás Pán odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kysnuté.
Ex 13:17 - Keď teda faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol po ceste cez filištínsku krajinu - hoci bola najkratšia -, lebo Boh povedal: „Aby ľud azda neoľutoval, keby videl pred sebou boj, a aby sa potom nevrátil do Egypta!“
Verš 12
mocnou rukou a vystretým ramenom, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Ex 6:4 - Uzavrel som s nimi aj svoju zmluvu, že im dám kanaánsku krajinu, kde bývali ako cudzinci.
Verš 13
On rozdelil Červené more na dve časti, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Ex 14:21 - Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila
Ž 78:13 - Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
Verš 15
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Ex 14:24 - V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku.
Verš 16
On previedol svoj ľud cez púšť, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Ex 15:1 - Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: „Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora.
Ex 16:1 - Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po svojom východe z Egypta.
Ex 17:1 - Potom na Pánov rozkaz tiahla celá izraelská pospolitosť po svojich stanoviskách z púšte Sin a utáborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre ľud.
Ex 19:1 - V tretí mesiac po odchode Izraelitov z Egypta, v ten istý deň, prišli na Sinajskú púšť.
Ž 78:53 - Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
Verš 17
On pobil význačných kráľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Nm 21:24 - Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer.
Nm 21:34 - Pán však povedal Mojžišovi: „Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!“
Joz 12:1 - Toto sú králi krajiny, ktorých Izraelovi synovia porazili a opanovali ich územie na druhej strane Jordána, na východ od rieky Arnon až po pohorie Hermon s celou východnou Arabou.
Ž 135:10 - On porazil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov:
Verš 20
a Oga, kráľa Bášanu, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
Dt 3:1 - Potom sme sa obrátili a tiahli sme smerom k Bášanu. Ale Og, kráľ Bášanu, vytiahol so všetkým svojím ľudom do boja proti nám pri Edrei.
Verš 21
a ich krajinu dal za dedičstvo, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
Joz 12:6 - Pánov služobník Mojžiš a Izraelovi synovia ich pobili a Pánov služobník Mojžiš dal (ich krajinu) do vlastníctva Rubenovcom, Gadovcom a polovici Manassesovho kmeňa.
Z 136 - Táto pieseň je mozaikovou skladbou zo starších náboženských piesní. Formou sa podobá našim litániám.
Z 136,2 - Slová "Boh nad bohmi,… Pán nad pánmi" sú hebraizmy ako "Boh vedomostí", čo je to isté ako najmúdrejší Boh atď., teda jediný Boh, najvyšší Pán.
Z 136,15 - Žalmista hovorí dosl., že "zhodil faraóna i jeho vojsko".
Z 136,23-26 - Je možné, že žalmista slovom "poníženie" chce naznačiť najväčšie poníženie izraelského národa, babylonské zajatie.