Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 132, 1-18

1 Pútnická pieseň. Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu, 2 že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: 3 „Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko; 4 svojim očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia, 5 kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“ 6 Počuli sme, že archa je v Efrate, a našli sme ju na jaarských nivách. 7 Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh. 8 Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. 9 Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú. 10 Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného. 11 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón. 12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ 13 Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok: 14 „To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním. 15 Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných. 16 Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti. 17 Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo. 18 Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém.“

Verš 11

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.

2Sam 7:12 - Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo.

1Kr 8:25 - Teraz teda, Pane, Bože Izraela, splň svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu sľúbil, keď si povedal: »Nikdy ti nebude chýbať predo mnou muž, ktorý zasadne na trón Izraela, ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoju cestu a kráčať predo mnou tak, ako si kráčal predo mnou ty!«

2Krn 6:16 - Teraz teda, Pane, Bože Izraela, splň svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu sľúbil, keď si povedal: »Nikdy ti nebude chýbať predo mnou muž, ktorý zasadne na trón Izraela, ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoju cestu a kráčať podľa môjho zákona tak, ako si kráčal ty predo mnou!«

Lk 1:69 - a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka,

Verš 16

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti.

2Krn 6:41 - Teraz však, Pane, Bože, vstaň a odpočiň si, ty a archa tvojej všemoci. Tvoji kňazi, Pane, Bože, nech sa odejú do spásy a tvoji svätí nech plesajú od šťastia!

Verš 3

„Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko;

1Krn 15:1 - Nastaval si domov v Dávidovom meste, pripravil miesto pre Božiu archu a postavil pre ňu stan.

Verš 14

„To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Ž 132:8 - Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci.

Ž 68:16 - Vrch bášanský je vrch Boží, pohorie Bášanu má veľa štítov.

Verš 17

Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Lk 1:69 - a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka,

Z 132 - Žalm je mesiášsky, verše 11 a 12 sa v plnom zmysle vyplnia len na Mesiášovi. V žalme sa jasne rozlišuje Dávidova osoba od jeho potomka, Mesiáša.

Z 132,2 - "Mocný Jakubov" je pomenovanie Boha (Gn 49,24; Iz 49,26; 60,16).

Z 132,3 - 2 Sam 7,1-2; 1 Krn 17,1.

Z 132,6 - "Počuli sme, že archa je v Efrate" - keď mal Dávid preniesť archu zmluvy z Kirjatiarimu na Sion, zvesť o tom sa rozšírila po jeho kráľovstve. Počuli totižto, že je neďaleko Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávid, v kraji Efrata. V žalme sa hovorí: "Našli sme ju na jaarských nivách", čo je to isté ako Kirjatiarim. Odtiaľ Dávid preniesol v slávnostnom sprievode archu na Sion (1 Sam 7,1; 2 Sam 6,2).

Z 132,8 - Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10,35.36; Ž 68,2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4,3 n.), nemala pevný príbytok.

Z 132,11 - "Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou"- tieto slová sú paralelné so slovami 2. verša. Vzťahujú sa na Boží sľub, ktorý dal Pán Dávidovi skrze proroka Nátana v čase, keď Pán odkázal, aby mu Dávid nestaval chrám (2 Sam 7,5-16; Ž 89,4-5.29-38).

Z 132,17 - Tento verš sa nedá vysvetliť inakšie ako o Mesiášovi. Tak ho chápe celá katolícka tradícia.

Z 132,18 - Na hlave mesiášskeho kráľa bude naveky žiariť Pánov "diadém". Mesiáš bude kráľom Izraela.