Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ž 129, 1-8

1 Pútnická pieseň. Často ma sužovali od mladosti — nech povie Izrael — 2 často ma sužovali od mladosti, ale ma nepremohli. 3 Oráči mi orali po chrbte, vyorávali dlhé brázdy. 4 Spravodlivý je Hospodin, rozťal povrazy bezbožníkov. 5 Nech sa zahanbia a ustúpia všetci, čo nenávidia Sion. 6 Nech sú ako tráva na strechách, ktorá uschne skôr, než ju vytrhnú, 7 ktorou si kosec nenaplní hrsť ani náruč ten, kto viaže snopy. 8 Okoloidúci nepovedia: Nech na vás spočinie požehnanie Hospodina! Žehnáme vás v mene Hospodina.

Verš 6

Nech sú ako tráva na strechách, ktorá uschne skôr, než ju vytrhnú,

Jób 8:12 - Keď sa ešte zelená, keď sa ešte nezrezáva, prv ako každá iná tráva vyschne.

Jób 40:15 - Pozri na behemóta, ktorého som utvoril tak ako teba; žerie trávu ako dobytok.

Z 129,1-2 - "Od mladosti", od časov, čo semeno Abraháma vyrástlo na národ, teda od časov egyptského otroctva, cez dlhú a ťažkú dobu sudcov a kráľov, až po prítomné časy (Iz 27,12-13; Jer 2,2; 3,3; Ez 14,4; Oz 2,15; 11,1 n. atď.) Izraelitov prenasledovali. V dejinách Izraela nájdeme málo pokojných rokov.

Z 129,5-7 - Sion bol symbolom Zákona, daného izraelskému ľudu. Aj v týchto slovách sa uplatňuje židovská výlučnosť, idea vyvoleného národa.

Z 129,6 - V Palestíne sú strechy rovné. Vyložené sú buď kameňom, alebo, čo je častejšie, vysypané hlinou. Po dažďoch, za jarných dní narastie na strechách burina. No potom rýchlo vyschne.