Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 129, 1-8

1 Pútnická pieseň. Často dorážali do mňa od mojej mladosti, nechže povie Izrael: 2 Často dorážali do mňa od mojej mladosti, a nič nezmohli proti mne. 3 Po mojom chrbte orali oráči, ťahali dlhé brázdy. 4 Ale spravodlivý Pán rozsekal postroje hriešnikov. 5 Nech s hanbou ustúpia všetci, čo nenávidia Sion. 6 Nech sú sťa tráva na streche, čo uschne prv, ako ju skosia. 7 Kosec si ňou nenaplní hrsť, ani viazač snopov náručie. 8 A čo idú okolo, nezavolajú: „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“

Verš 6

Nech sú sťa tráva na streche, čo uschne prv, ako ju skosia.

Jób 8:12 - Hoc je v kvete ešte a nezrezané, pred všetkými bylinami usychá.

Jób 40:15 - Tu, hľa, pred tebou je vodná potvora, trávu ona žerie ani dobytok.

Z 129,1-2 - "Od mladosti", od časov, čo semeno Abraháma vyrástlo na národ, teda od časov egyptského otroctva, cez dlhú a ťažkú dobu sudcov a kráľov, až po prítomné časy (Iz 27,12-13; Jer 2,2; 3,3; Ez 14,4; Oz 2,15; 11,1 n. atď.) Izraelitov prenasledovali. V dejinách Izraela nájdeme málo pokojných rokov.

Z 129,5-7 - Sion bol symbolom Zákona, daného izraelskému ľudu. Aj v týchto slovách sa uplatňuje židovská výlučnosť, idea vyvoleného národa.

Z 129,6 - V Palestíne sú strechy rovné. Vyložené sú buď kameňom, alebo, čo je častejšie, vysypané hlinou. Po dažďoch, za jarných dní narastie na strechách burina. No potom rýchlo vyschne.