výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Ž 124, 1-8

1 (HEM) שיר המעלות לדוד לולי יהוה שהיה לנו יאמר נא ישראל׃
1 (WLC) שִׁ֥יר הַֽמַּעֲלֹ֗ות לְדָ֫וִ֥ד לוּלֵ֣י יְ֭הוָה שֶׁהָ֣יָה לָ֑נוּ יֹֽאמַר־נָ֝א יִשְׂרָאֵֽל׃
1 (RIV) Canto dei pellegrinaggi. Di Davide. Se non fosse stato l’Eterno che fu per noi, lo dica pure ora Israele,

2 (HEM) לולי יהוה שהיה לנו בקום עלינו אדם׃
2 (WLC) לוּלֵ֣י יְ֭הוָה שֶׁהָ֣יָה לָ֑נוּ בְּק֖וּם עָלֵ֣ינוּ אָדָֽם׃
2 (RIV) se non fosse stato l’Eterno che fu per noi, quando gli uomini si levarono contro noi,

3 (HEM) אזי חיים בלעונו בחרות אפם בנו׃
3 (WLC) אֲ֭זַי חַיִּ֣ים בְּלָע֑וּנוּ בַּחֲרֹ֖ות אַפָּ֣ם בָּֽנוּ׃
3 (RIV) allora ci avrebbero inghiottiti tutti vivi, quando l’ira loro ardeva contro noi;

4 (HEM) אזי המים שטפונו נחלה עבר על נפשנו׃
4 (WLC) אֲ֭זַי הַמַּ֣יִם שְׁטָפ֑וּנוּ נַ֝֗חְלָה עָבַ֥ר עַל־נַפְשֵֽׁנוּ׃
4 (RIV) allora le acque ci avrebbero sommerso, il torrente sarebbe passato sull’anima nostra;

5 (HEM) אזי עבר על נפשנו המים הזידונים׃
5 (WLC) אֲ֭זַי עָבַ֣ר עַל־נַפְשֵׁ֑נוּ הַ֝מַּ֗יִם הַזֵּֽידֹונִֽים׃
5 (RIV) allora le acque orgogliose sarebbero passate sull’anima nostra.

6 (HEM) ברוך יהוה שלא נתננו טרף לשניהם׃
6 (WLC) בָּר֥וּךְ יְהוָ֑ה שֶׁלֹּ֥א נְתָנָ֥נוּ טֶ֝֗רֶף לְשִׁנֵּיהֶֽם׃
6 (RIV) Benedetto sia l’Eterno che non ci ha dato in preda ai loro denti!

7 (HEM) נפשנו כצפור נמלטה מפח יוקשים הפח נשבר ואנחנו נמלטנו׃
7 (WLC) נַפְשֵׁ֗נוּ כְּצִפֹּ֥ור נִמְלְטָה֮ מִפַּ֪ח יֹ֫וקְשִׁ֥ים הַפַּ֥ח נִשְׁבָּ֗ר וַאֲנַ֥חְנוּ נִמְלָֽטְנוּ׃
7 (RIV) L’anima nostra è scampata, come un uccello dal laccio degli uccellatori; il laccio è stato rotto, e noi siamo scampati.

8 (HEM) עזרנו בשם יהוה עשה שמים וארץ׃
8 (WLC) עֶ֭זְרֵנוּ בְּשֵׁ֣ם יְהוָ֑ה עֹ֝שֵׂ֗ה שָׁמַ֥יִם וָאָֽרֶץ׃
8 (RIV) Il nostro aiuto è nel nome dell’Eterno, che ha fatto il cielo e la terra.


Ž 124, 1-8





Verš 8
עזרנו בשם יהוה עשה שמים וארץ׃
Ž 121:2 - עזרי מעם יהוה עשה שמים וארץ׃

Verš 7
נפשנו כצפור נמלטה מפח יוקשים הפח נשבר ואנחנו נמלטנו׃
Prís 6:5 - הנצל כצבי מיד וכצפור מיד יקוש׃

Z 124 - O nadpise pozri poznámku k 120. žalmu.

Z 124,4-6 - Žalmista dvoma metaforami rozbúreného potoka a zveri, ktorá lačno požiera korisť, opisuje nebezpečenstvo a svoju slabosť.

Z 124,7 - O aké nebezpečenstvo šlo, nevedno.