Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 122, 1-9

1 Dávidova pútnická pieseň. Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho.“ 2 Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem. 3 Jeruzalem je vystavaný ako mesto spojené v jeden celok. 4 Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo. 5 Lebo sú tam súdne stolice, stolice domu Dávidovho. 6 Pre Jeruzalem proste o pokoj: „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. 7 Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb a istota v tvojich palácoch.“ 8 Kvôli svojim bratom a priateľom budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“ 9 Kvôli domu Pána, nášho Boha, budem prosiť o šťastie pre teba.

Verš 9

Kvôli domu Pána, nášho Boha, budem prosiť o šťastie pre teba.

Neh 2:10 - Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov.

Z 122 - O nadpise pozri poznámku pri 120. žalme. Ak je Dávid pôvodcom tohto žalmu, mohol ho zaspievať len po prenesení archy zmluvy na Sion (2 Sam 6).

Z 122,3 - Kto prvýkrát prišiel do Jeruzalema, musel obdivovať jeho veľkoleposť. "Mesto spojené v jeden celok", dosl. "mesto vybudované, pospájané navzájom v jeden celok", totižto Jeruzalem bolo mesto súvislé, jeho domy stáli jeden popri druhom, a jednotné.

Z 122,5 - Inou prednosťou Jeruzalema je, že v ňom býval kráľ a tam mal sídlo aj najvyšší izraelský súd.

Z 122,8-9 - Pútnici žiadajú pokoj a šťastie Jeruzalemu a najmä chrámu, ale to všetko žiadajú vlastne sebe a pre seba.