| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROM - Rómsky) | Ž 120, 1-7 |
1 ----
1 (ROH) Na Hospodina som volal vo svojom súžení, a vyslyšal ma.
2 ----
2 (ROH) Hospodine, vytrhni moju dušu od lživých rtov, od ľstivého jazyka.
3 ----
3 (ROH) Čože ti dá a čo ti pridá ľstivý jazyk?
4 ----
4 (ROH) Je podobný ostrým strelám udatného bojovníka a uhliu z jalovca.
5 ----
5 (ROH) Oj, beda mne, že pohostínim v Mešechu, že bývam v stánoch Kédara!
6 ----
6 (ROH) Dlho, dlho už bývala moja duša s tým, ktorý nenávidí pokoja!
7 ----
7 (ROH) Ja sa snažím o pokoj, ale keď hovorím o ňom, oni sa stroja do boja.
| | Ž 120, 1-7 |
Z 120 - Nadpis "Pútnická pieseň", dosl. pieseň výstupov - "šir hamma 'álôt", označuje okolnosť, pri ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj nasledujúce žalmy 120 - 134. "Piesne výstupov" boli pútnické piesne, ktoré izraelskí pútnici spievali za cesty do Jeruzalema. Niektoré z piesní sú staršie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané do jedného zväzočku tvoria tzv. "Malý žaltár" pútnikov. Iní myslia, že tieto žalmy vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď jednotlivé izraelské kmene vstupovali do vlasti. 120. žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko od Jeruzalema.
Z 120,3-4 - Žalmista sa v duchu obracia na svojich odporcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši: "Ostré šípy bojovníka", čiže istá smrť, a "rozpálené uhlíky z borievčia", teda veľmi silný, trvalý oheň.
Z 120,5 - "Mosoch a Kedar" sú len metafora na označenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista býva, nevedno. "Mosoch" bol kmeň, ktorý býval v okolí dnešného Čierneho mora (pozri Gn 10,2). "Kedar" bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púšti (Gn 25,13).