| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Ž 120, 1-7 |
1 Ž 120, 1 Pútnická pieseň. K Pánovi som volal vo svojom súžení a on ma vyslyšal. 2 Ž 120, 2 Osloboď ma, Pane, od lživých perí a od ľstivého jazyka. 3 Ž 120, 3 Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, ty jazyk podvodný? 4 Ž 120, 4 Ostré šípy bojovníka a rozpálené uhlíky z borievčia. 5 Ž 120, 5 Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu a bývam v stánkoch kedarských. 6 Ž 120, 6 Už pridlho žijem s tými, čo nenávidia pokoj. 7 Ž 120, 7 Ale ja som za pokoj; no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.
| | Ž 120, 1-7 |
Verš 2
Osloboď ma, Pane, od lživých perí a od ľstivého jazyka.
1Sam 24:9 - Potom Dávid vstal, vyšiel z jaskyne a takto volal za Šaulom: „Pán môj, kráľ!“ Šaul sa obzrel nazad a Dávid sa sklonil tvárou k zemi a poklonil sa.
1Sam 26:19 - Teraz nech vypočuje môj pán, kráľ, slová svojho sluhu: Ak ťa Pán popudil proti mne, nech sa mu dostane vôňa obety. Ale ak sú to ľudia, nech sú prekliati pred Pánom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nemal účasť na Pánovom dedičstve, a povedali mi: »Choď, slúž iným bohom!«
Verš 4
Ostré šípy bojovníka a rozpálené uhlíky z borievčia.
Ž 11:2 - Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
Ž 59:7 - Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta.
Z 120 - Nadpis "Pútnická pieseň", dosl. pieseň výstupov - "šir hamma 'álôt", označuje okolnosť, pri ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj nasledujúce žalmy 120 - 134. "Piesne výstupov" boli pútnické piesne, ktoré izraelskí pútnici spievali za cesty do Jeruzalema. Niektoré z piesní sú staršie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané do jedného zväzočku tvoria tzv. "Malý žaltár" pútnikov. Iní myslia, že tieto žalmy vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď jednotlivé izraelské kmene vstupovali do vlasti. 120. žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko od Jeruzalema.
Z 120,3-4 - Žalmista sa v duchu obracia na svojich odporcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši: "Ostré šípy bojovníka", čiže istá smrť, a "rozpálené uhlíky z borievčia", teda veľmi silný, trvalý oheň.
Z 120,5 - "Mosoch a Kedar" sú len metafora na označenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista býva, nevedno. "Mosoch" bol kmeň, ktorý býval v okolí dnešného Čierneho mora (pozri Gn 10,2). "Kedar" bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púšti (Gn 25,13).