Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 118, 1-29

1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. 2 Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky. 3 Teraz nech hovorí dom Áronov: jeho milosrdenstvo trvá naveky. 4 Teraz nech hovoria všetci bohabojní: jeho milosrdenstvo trvá naveky. 5 V súžení som vzýval Pána a Pán ma vypočul a vyslobodil. 6 Pán je so mnou, nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek? 7 Pán je so mnou a pomáha mi; nemusím si všímať svojich nepriateľov. 8 Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka. 9 Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov. 10 Obkľúčili ma všetci pohania, ale v mene Pánovom som ich porazil. 11 Obkľúčili ma zovšadiaľ, ale v mene Pánovom som ich porazil. 12 Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia, ale v mene Pánovom som ich porazil. 13 Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, no Pán mi pomohol. 14 Moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom. 15 Hlas plesania nad záchranou znie v stánkoch spravodlivých: 16 „Pánova pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.“ 17 Ja nezomriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Pánove. 18 Prísne ma Pán potrestal, no nevydal ma smrti napospas. 19 Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. 20 Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú. 21 Ďakujem ti, že si ma vyslyšal a že si ma zachránil. 22 Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. 23 To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná. 24 Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho. 25 Pane, spas ma; Pane, daj mi úspech. 26 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Požehnávame vás z domu Pánovho. 27 Boh, Pán, je naším svetlom. Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami až k rohom oltára. 28 Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; ty si môj Boh, velebím ťa. 29 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 8

Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka.

Ž 62:8 - V Bohu je moja spása i sláva; Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.

Ž 146:3 - Nespoliehajte sa na kniežatá ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.

Jer 17:5 - Toto hovorí Pán: „Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka a telo urobil svojou oporou, ale od Pána sa mu srdce vzdialilo.

Jer 17:7 - Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou.

Verš 16

„Pánova pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.“

Lk 1:51 - Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Verš 22

Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

Iz 8:14 - A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

Iz 28:16 - Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

Mt 21:42 - Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?

Mk 12:10 - Nečítali ste v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

Lk 20:17 - On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«?

Sk 4:11 - On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným.

Rim 9:33 - ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“

Ef 2:20 - Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.

1Pt 2:4 - Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny,

1Pt 2:7 - Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným“,

Verš 6

Pán je so mnou, nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

Rim 8:31 - Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám?

Z 118 - Žalm je mesiášsky, Ježiš Kristus cituje 22. a 23. verš tohto žalmu o sebe (Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17) a aj sv. Peter so sv. Pavlom svedčia, že sa spomenuté verše splnili na Ježišovi (Sk 4,11; Rim 9,32; 1 Pt 2,7). Keď Ježiš na Kvetnú nedeľu slávnostne vstupoval do Jeruzalema, sami Židia mu privolávali slová 25. a 26. verša tohto žalmu (Mt 21,9).

Z 118,1 - Porov. Ž 106,1; 107,1; 136,1; Jer 33,11.

Z 118,2-4 - Porov. Ž 115,9-11; 135,19 n.

Z 118,5-18 - Zdá sa, že žalmista hovorí za celý národ.

Z 118,19-20 - Slávnostný sprievod dochádza k chrámu. Prichádzajúci prosia o vstup do chrámu. Aspoň dva chóry si navzájom odpovedajú. V odpovediach sa zračí poďakovanie za oslobodenie Izraela. Ľud sa chce poďakovať Pánovi. - Na prosbu ľudu odpovedajú kňazi. Do Pánovho chrámu, do nádvoria Izraelitov môžu vstúpiť len "spravodliví", t. j. príslušníci vyvoleného národa a tí, čo už žijú podľa Pánovho zákona. Pohania nesmeli vstúpiť do nádvoria Izraelitov (Ž 15,2; 24,4).

Z 118,22 - "Kameň, čo stavitelia zavrhli" atď., príslovie, ktorým sa chce povedať, že Pán si vyvolil tento malý a slabý národ, ktorým všetci opovrhujú a šliapu po ňom, a urobil z neho "uholný kameň", základný kameň svojho kráľovstva na zemi. Na ňom bude spočívať aj stavba mesiášskeho kráľovstva, ktoré sa rozšíri po celom svete. A Izrael bude v ňom najdôležitejším činiteľom (Ž 87,1; Iz 2,3; 14,1; 45,14 atď.; Jer 51,26), z neho sa narodí Mesiáš. Ježiš Kristus použil tieto slová o sebe samom (Mt 21,42-44 a paral.; porov. tiež Sk 4,11; Ef 2,20 n.; 1 Pt 2,7) proti vtedajšiemu židovskému pokoleniu.

Z 118,27 - "Boh, Pán, je naším svetlom" (Nm 6,25; Ž 6,7).