| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROM - Rómsky) | Ž 109, 1-31 |
1 ----
1 (ROH) Bože mojej chvály, nemlč!
2 ----
2 (ROH) Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom.
3 ----
3 (ROH) Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.
4 ----
4 (ROH) Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.
5 ----
5 (ROH) A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku.
6 ----
6 (ROH) Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke.
7 ----
7 (ROH) Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.
8 ----
8 (ROH) Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.
9 ----
9 (ROH) Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou!
10 ----
10 (ROH) Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk.
11 ----
11 (ROH) Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí.
12 ----
12 (ROH) Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami.
13 ----
13 (ROH) Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno!
14 ----
14 (ROH) Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený!
15 ----
15 (ROH) Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,
16 ----
16 (ROH) pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil.
17 ----
17 (ROH) A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho.
18 ----
18 (ROH) A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí.
19 ----
19 (ROH) Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy.
20 ----
20 (ROH) To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši.
21 ----
21 (ROH) Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma!
22 ----
22 (ROH) Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne.
23 ----
23 (ROH) Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku.
24 ----
24 (ROH) Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo.
25 ----
25 (ROH) A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou.
26 ----
26 (ROH) Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti,
27 ----
27 (ROH) aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine!
28 ----
28 (ROH) Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje.
29 ----
29 (ROH) Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom!
30 ----
30 (ROH) Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými,
31 ----
31 (ROH) pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.
| | Ž 109, 1-31 |
Z 109 - Žalm je od Dávida. Potvrdzuje to aj obsah žalmu, ale najmä sv. Peter (Sk 1,16-20), ktorý 8. verš tohto žalmu vykladá o Judášovi a žalm pripisuje Dávidovi.V slovnom zmysle je žalm starozákonnou modlitbou. Podobá sa žalmu 52. Žalm je však aj mesiášsky. Otcovia celý žalm považujú za priamo mesiášsky, preklínanie však odďaľujú z Ježišových úst, ktorý bol "tichým Baránkom" (Iz 53,7) a modlil sa za svojich nepriateľov.Nám je divné, a mnohí sa môžu aj pohoršiť, že žalmista - inšpirovaný svätopisec - vyslovuje kliatby proti svojim nepriateľom. Prieči sa to svätosti knihy, je to celkom cudzie láskavému Bohu, ktorý je hlavným autorom tohto žalmu, a vonkoncom to nemožno ani len obrazne vložiť do úst Ježiša Krista. Na objasnenie tejto ťažkosti niekoľko poznámok: 1. Sme v SZ, kde sú mnohé veci ešte nedokonalé, a v SZ platil ako norma spravodlivosti zákon odvety (Ex 21,12.23-25; Lv 24,17-21). 2. Tieto kliatby nie sú ani tak prianím zla, ako skôr predpoveďou, že nešľachetníka stihne zaslúžený trest. 3. Tieto kliatby nevychádzajú z pomstivej duše žalmistu, nebráni svoju vec, lež Božiu česť a Božiu spravodlivosť. 4. Žalmista sa nechce pomstiť sám osobne, ani si to nežiada, ale celú vec necháva na Pána.
Z 109,1 - "Bože, chvála moja", v zmysle, že Dávid chváli Boha a vždy ho bude chváliť.