Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ž 107, 1-43

1 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. 2 Takto nech hovoria tí, ktorých Hospodin vykúpil, ktorých vykúpil z ruky protivníka 3 a zhromaždil ich z krajín západu a východu, severu a juhu. 4 Blúdili pustatinou a po púšti, nenašli cestu k obývanému mestu. 5 Bývali hladní a smädní, klesali na duchu. 6 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vytrhol z úzkostí. 7 Viedol ich priamou cestou, aby prišli k obývanému mestu. 8 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi, 9 lebo smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami. 10 Tým, čo sedeli v tme a temnote spútaní biedou a okovami, 11 pretože sa vzpierali Božím výrokom a pohŕdali radou Najvyššieho, 12 pokoril ich srdce utrpením. Potkli sa a nemali pomocníka. 13 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí, 14 vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá. 15 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi, 16 lebo rozlámal bronzové dvere a preťal železné závory. 17 Hlupáci pre svoje hriešne cesty a pre svoje viny trpeli. 18 Všetok pokrm sa im z duše sprotivil a priblížili sa k bránam smrti. 19 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí. 20 Poslal svoje slovo a uzdravil ich a z hrobu ich vyslobodil. 21 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi. 22 Nech prinášajú obety vďaky a jeho skutky rozhlasujú s plesaním. 23 Tí, čo zišli k moru na lode a slúžia na šírych vodách, 24 videli Hospodinove diela a jeho divy v hlbine. 25 Na jeho slovo nastala víchrica a zdvihla morské vlny. 26 Vznášali sa k nebu, klesali do hlbín, duša sa im chvela v nebezpečenstve. 27 Tackali sa a motali ako opilec, všetka ich múdrosť bola v koncoch. 28 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vyviedol z úzkostí. 29 Víchricu zmenil na vánok, vlny sa utíšili. 30 Potešili sa, že všetko stíchlo, a on ich priviedol do vytúženého prístavu. 31 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi. 32 Nech ho vyvyšujú v zhromaždení ľudu, nech ho chvália v rade starších. 33 On premieňa rieky na púšť a vodné žriedla na vyprahnutú zem, 34 úrodnú zem na soľnú púšť pre zlobu jej obyvateľov. 35 On premieňa púšť na jazerá a vyprahnutú zem na vodné žriedla. 36 Tam usadil hladných a oni založili mesto na obývanie. 37 Obsiali polia, vysadili vinice a pozberali hojnú úrodu. 38 Požehnal ich a veľmi sa rozmnožili. Nedopustil, aby im z dobytka ubudlo. 39 Potom sa však ich počet zmenšil, hrbili sa pod útlakom, nešťastím a súžením. 40 On vylial opovrhnutie na kniežatá a nechal ich blúdiť sem a ta. 41 Chudobného sa však ujal, jeho rody rozmnožil ako stádo. 42 Uvidia to úprimní, potešia sa a každej neprávosti sa zavrú ústa. 43 Kto je múdry, nech si to zapamätá; nech si všíma milostivé skutky Hospodina!

Verš 41

Chudobného sa však ujal, jeho rody rozmnožil ako stádo.

1Sam 2:8 - bedára dvíha z prachu, chudobného vyťahuje z blata, aby ich posadil s kniežatami a dedične im udelil čestné miesto. Hospodinove sú totiž základy zeme, na ne položil svet.

Ž 113:7 - On z prachu dvíha slabého, zo smetiska povyšuje biedneho,

Verš 42

Uvidia to úprimní, potešia sa a každej neprávosti sa zavrú ústa.

Jób 22:19 - Spravodliví to uvidia, budú sa tešiť a nevinný sa im vysmeje:

Jób 5:16 - a tak má chudobný nádej a neprávosť zatvorené ústa.

Verš 35

On premieňa púšť na jazerá a vyprahnutú zem na vodné žriedla.

Iz 41:18 - Na pustých úbočiach vytvorím rieky a uprostred údolia pramene, púšť zmením na jazero a suchú zem na vodné žriedla.

Verš 22

Nech prinášajú obety vďaky a jeho skutky rozhlasujú s plesaním.

Lv 7:12 - Ak ju niekto prináša s ďakovnou obetou, nech prinesie na ďakovnú obetu nekvasené, olejom zamiesené koláče a nekvasené, olejom potreté posúchy; koláče budú upečené z jemnej múky zamiesenej olejom.

Ž 50:14 - Prines Bohu obetu vďaky a splň Najvyššiemu svoje sľuby!

Verš 23

Tí, čo zišli k moru na lode a slúžia na šírych vodách,

Zjv 18:17 - — a za jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo! Každý kormidelník a každý, čo sa tadiaľ plaví, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zastali obďaleč

Z 107 - Žalm, ako badať hneď z úvodných veršov, je z časov návratu z babylonského zajatia.

Z 107,4 - Ako kedysi za Mojžišových časov Izraeliti blúdili na púšti, podobne aj teraz v časoch vyhnanstva.

Z 107,7 - "Na správnu cestu ich priviedol" - nedal im odpadnúť od pravej viery, "aby šli k trvalému bydlisku" - do Palestíny, kde boli doma.

Z 107,10 - Babylonské zajatie opisuje ako väzenie.

Z 107,32 - Oslava má byť verejná v "zhromaždeniach… v zbore starších", t.j. na verejnom mieste pri bránach mesta, kde sa schádzavali starší mesta a kde obyčajne rozsudzovali sporné otázky (Rút 4,1 n.).

Z 107,33-41 - V tejto druhej časti žalmu pevec oslavuje diela a skutky Božej prozreteľnosti a poukazuje na Božiu všemohúcnosť. Žalmista preberá obrazy z Izaiáša (napr. Iz 50,2; 34,7; 41,18; 42,15), ktorými veľký prorok znázornil návrat pozostalých z babylonského zajatia.