| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROM - Rómsky) | Ž 106, 1-48 |
1 ----
1 (ROH) Hallelujah! Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky.
2 ----
2 (ROH) Kto by vedel vypovedať hrdinskú silu Hospodinovu, kto vyrozprávať všetku jeho chválu?!
3 ----
3 (ROH) Blahoslavení, ktorí ostríhajú súd; blahoslavený, kto činí spravedlivosť každého času!
4 ----
4 (ROH) Pamätaj na mňa, Hospodine, v láskavosti naproti svojmu ľudu! Navštív ma svojím spasením,
5 ----
5 (ROH) aby som videl dobré veci tvojich vyvolených, aby som sa radoval radosťou tvojho národa a chválil sa tvojím dedičstvom.
6 ----
6 (ROH) Hrešili sme aj so svojimi otcami; prevrátene sme robili; páchali sme bezbožnosť.
7 ----
7 (ROH) Naši otcovia v Egypte neporozumeli tvojim divom a nezmúdreli z nich; nepamätali na tvoju mnohú milosť, ale sa protivili pri mori, v Červenom mori.
8 ----
8 (ROH) Avšak ich zachránil pre svoje meno, aby dal znať svoju hrdinskú silu.
9 ----
9 (ROH) Okríkol Červené more, a vyschlo, a previedol ich morskými hlbinami jako púšťou.
10 ----
10 (ROH) A zachránil ich z ruky toho, ktorý ich nenávidel, a vyprostil ich z ruky nepriateľa.
11 ----
11 (ROH) A tak pokryly vody ich protivníkov; nezostal z nich ani jeden.
12 ----
12 (ROH) A hoci aj uverili jeho slovám a spievali jeho chválu,
13 ----
13 (ROH) rýchle zabudli jeho skutky a nečakali na jeho radu.
14 ----
14 (ROH) Potom sa ich zmocnila náramná žiadosť na púšti, a pokúšali silného Boha na pustine.
15 ----
15 (ROH) A dal im, čo si žiadali, a poslal chudosť na ich dušu.
16 ----
16 (ROH) Zase závideli Mojžišovi v tábore, Áronovi, svätému Hospodinovmu.
17 ----
17 (ROH) Tu sa otvorila zem a pohltila Dátana a prikryla sberbu Abirámovu.
18 ----
18 (ROH) A roznietil sa oheň na ich shromaždenie; plameň spálil bezbožníkov.
19 ----
19 (ROH) Spravili si aj teľa na Horebe a klaňali sa sliatine
20 ----
20 (ROH) a zmenili svoju Slávu v podobu vola, ktorý žerie bylinu.
21 ----
21 (ROH) Zabudli na silného Boha, svojho spasiteľa, ktorý činil veliké veci v Egypte,
22 ----
22 (ROH) divy v zemi Chámovej, strašné veci neslýchané pri Červenom mori.
23 ----
23 (ROH) Preto povedal, že ich zahladí, čo by aj bol urobil, keby nebol Mojžiš, jeho vyvolený, stal do trhliny pred neho, aby odvrátil jeho rozpálený hnev, aby nezahubil.
24 ----
24 (ROH) Potom zase opovrhli želanou zemou; neverili jeho slovu.
25 ----
25 (ROH) A repcúc vo svojich stánoch nepočúvali hlasu Hospodinovho.
26 ----
26 (ROH) Vtedy pozdvihol svoju ruku na nich, aby učinil to, žeby popadali na púšti
27 ----
27 (ROH) a aby dal padnúť ich semenu medzi pohanmi a aby ich rozptýlil po krajinách.
28 ----
28 (ROH) Spriahli sa s Baal-peorom a jedli obeti mŕtvych.
29 ----
29 (ROH) A tak dráždili Boha svojimi skutkami až vtrhla medzi nich rana.
30 ----
30 (ROH) Vtedy sa postavil Pinchas a rozsúdil vec, a zastavená bola rana.
31 ----
31 (ROH) A bolo mu to počítané za spravedlivosť na pokolenie a pokolenie, až na veky.
32 ----
32 (ROH) A zase len hnevali pri vodách Meríba, takže sa pre nich aj Mojžišovi zle stalo.
33 ----
33 (ROH) Lebo roztrpčili jeho ducha, a hovoril nerozvážne svojimi rtami.
34 ----
34 (ROH) Nevyplienili národov, o ktorých im bol povedal Hospodin;
35 ----
35 (ROH) ale sa splietli s pohanmi a naučili sa ich skutkom
36 ----
36 (ROH) a slúžili ich modlám, ktoré sa im staly osídlom.
37 ----
37 (ROH) A obetovali svojich synov a svoje dcéry démonom.
38 ----
38 (ROH) A vylievali nevinnú krv, krv svojich synov a svojich dcér, ktoré obetovali kananejským modlám, a zem sa poškvrnila krvou,
39 ----
39 (ROH) a zanečistili sa svojimi skutkami a smilnili svojimi výčinmi.
40 ----
40 (ROH) Preto sa rozpálil hnev Hospodinov na jeho ľud, a zošklivil si svoje dedičstvo.
41 ----
41 (ROH) Vydal ich do ruky pohanov a panovali nad nimi tí, ktorí ich nenávideli.
42 ----
42 (ROH) A ich nepriatelia ich utiskovali, a boli pokorení pod ich ruku.
43 ----
43 (ROH) Mnoho ráz ich vytrhol, ale oni len predsa popudzovali k hnevu svojou radou a upádali do biedy pre svoju neprávosť.
44 ----
44 (ROH) No, zase len videl, keď im bolo úzko, keď počul ich krik,
45 ----
45 (ROH) rozpamätal sa im na svoju smluvu a ľutoval podľa množstva svojej milosti
46 ----
46 (ROH) a naklonil im ľútosťou všetkých, ktorí ich boli zajali.
47 ----
47 (ROH) Zachráň nás, Hospodine, náš Bože, a shromaždi nás z pohanov, aby sme oslavovali tvoje sväté meno a chlúbili sa tvojou chválou.
48 ----
48 (ROH) Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, od vekov až na veky. A všetok ľud povie na to: Ameň. Hallelujah!
| | Ž 106, 1-48 |
Verš 1
Ž 107:1 -
Ž 118:1 -
Ž 136:1 -
Verš 6
Lv 26:40 -
Jer 3:25 -
Dan 9:5 -
Verš 7
Verš 8
Verš 9
Verš 11
Verš 12
Verš 14
Ex 16:3 -
Nm 11:4 -
Nm 11:6 -
Nm 11:33 -
Ž 78:18 -
1Kor 10:6 - Akana kodola dieluria kerdile ame kashte te podain amenge te zhanas so kerdilia, kaste te na aven ame chorhe ginduria sar sa le len.
Verš 15
Nm 11:20 -
Nm 11:33 -
Ž 78:30 -
Iz 10:16 -
Verš 16
Verš 17
Verš 18
Verš 19
Verš 23
Ex 32:11 -
Ex 32:32 -
Dt 9:13 -
Dt 10:10 -
Verš 24
Verš 26
Verš 27
Verš 28
Nm 25:3 -
Nm 31:16 -
Zjv 2:14 - Numa si ma vari so kai nai mange drago pa tumende. Si uni mashkar tumende kai lenpe pala o sicharimos le Balaamosko. O Balaam sichardia o Barak te atsavel le Zhidovon. Wo sichardia le te xan xaben kai sas dine sar ek podarka ka le dela le xoxamle ai te keren kurvia.
Verš 32
Verš 35
Verš 37
Lv 18:21 -
Dt 12:31 -
2Kr 16:3 -
2Kr 17:17 -
2Kr 21:6 -
2Krn 28:3 -
2Krn 33:6 -
Verš 38
Verš 47
Verš 48
Z 106 - Obsahove je veľmi podobný žalmu predchádzajúcemu. Rozdiel je len v tom, že história vyvoleného národa sa tu podáva pod zorným uhlom národnej nevery a nevďačnosti. Celým žalmom sa tiahne niť pokorenia a pokánia vyvoleného národa.
Z 106,4-5 - Žalmista v duchu vidí budúce šťastné časy národnej obnovy a slávy: návrat do vlasti, ale aj splnenie mesiášskych proroctiev.
Z 106,16-18 - Porov. Nm 16.
Z 106,20 - "Svoju slávu", čiže Boha, ktorého sláva ("kábôd") ich sprevádzala.
Z 106,23 - (Ex 32,10-30; Dt 9,25-29). Mojžiš si žiadal od Pána, aby ho vymazal z knihy žijúcich, ak neodpustí vinu svojmu ľudu. A Pán sa dal uprosiť a načas prepáčil urážku (Ex 33).
Z 106,24 - Ďalšou urážkou Pána bola vzbura ľudu, keď sa vrátili dvanásti vyzvedači z Kanaánu a keď svojimi zvesťami prestrašili a pobúrili ľud (Nm 13 a 14).
Z 106,26-27 - Prvá hrozba sa vyplnila za štyridsaťročného putovania na púšti. Ani len Mojžiš nevošiel do zasľúbenej zeme. Druhá hrozba sa splnila za babylonského zajatia a dovŕšila sa po Mesiášovej smrti.
Z 106,28 - "Jedli z obetí" spolu s Moabčanmi (porov. Nm 25,2-3).
Z 106,36 - Modloslužba sa im stala osídlom, vášňou a príčinou skazy, ako to potom žalmista naznačí v 40. verši.
Z 106,39 - "Porušovali vernosť (dosl. smilnili) svojimi zločinmi." V SZ sa vzťah medzi Bohom a ľudom často opisuje vo forme manželstva. Modloslužba sa kvalifikuje ako cudzoložstvo.