  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Ž 105, 1-45 |
1 Ž 105, 1 ALELUJA. Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi národmi. 2 Ž 105, 2 Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. 3 Ž 105, 3 Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. 4 Ž 105, 4 Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár. 5 Ž 105, 5 Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na výroky jeho úst, 6 Ž 105, 6 vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho. 7 Ž 105, 7 On, Pán, je náš Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi. 8 Ž 105, 8 Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, 9 Ž 105, 9 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. 10 Ž 105, 10 Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú, 11 Ž 105, 11 keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.“ 12 Ž 105, 12 Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine 13 Ž 105, 13 a od kmeňa prechodili ku kmeňu, z jedného kráľovstva k inému národu, 14 Ž 105, 14 nedovolil, aby im ľudia krivdili; i kráľov karhal kvôli nim: 15 Ž 105, 15 „Netýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom.“ 16 Ž 105, 16 Hlad privolal na krajinu a poničil všetku zásobu chleba. 17 Ž 105, 17 Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. 18 Ž 105, 18 Putami jeho nohy zovreli a jeho šiju železom; 19 Ž 105, 19 no potom došlo na jeho slová, Pán dokázal jeho nevinnosť. 20 Ž 105, 20 Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov; 21 Ž 105, 21 ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku, 22 Ž 105, 22 aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti. 23 Ž 105, 23 I prišiel Izrael do Egypta a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine. 24 Ž 105, 24 Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov. 25 Ž 105, 25 Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami. 26 Ž 105, 26 Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil. 27 Ž 105, 27 A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine. 28 Ž 105, 28 Zoslal temnoty a zahalil ich, lež oni sa jeho slovám spriečili. 29 Ž 105, 29 Ich vody na krv premenil a pozabíjal ich ryby. 30 Ž 105, 30 Ich krajina sa zahemžila žabami, vnikli až do paláca kráľovho. 31 Ž 105, 31 Rozkázal a prileteli roje múch, všetky končiny zaplavili komáre. 32 Ž 105, 32 Namiesto dažďa im zoslal kamenec, žeravý oheň do ich krajiny. 33 Ž 105, 33 A zbil im révu i figovník, dolámal stromy na ich území. 34 Ž 105, 34 Rozkázal a prileteli kobylky, nespočetné množstvo sarančí. 35 Ž 105, 35 Zožrali všetku zeleň v krajine, zožrali všetku zemskú úrodu. 36 Ž 105, 36 A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny všetkej ich mužnej sily. 37 Ž 105, 37 Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom a v ich kmeňoch nebol nik nevládny. 38 Ž 105, 38 I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol. 39 Ž 105, 39 Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci. 40 Ž 105, 40 Keď požiadali, zoslal im prepelice a sýtil ich chlebom z neba. 41 Ž 105, 41 Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka. 42 Ž 105, 42 Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi. 43 Ž 105, 43 Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním. 44 Ž 105, 44 A odovzdal im krajiny pohanov i zaujali majetky národov, 45 Ž 105, 45 aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili. ALELUJA.
| | | Ž 105, 1-45 |
Verš 3
Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Ž 34:2 - Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť.
Verš 38
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol.
Ex 12:33 - Egypťania tiež súrili, aby ľud čím skôr odišiel z krajiny, lebo vraveli: „Všetci pomrieme!“
Verš 10
Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú,
1Krn 16:17 - Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú,
Gn 28:13 - A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu.
Gn 35:11 - Potom mu Boh povedal: „Ja som všemohúci Boh. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba skupina národov, aj králi vyjdú z tvojich bedier.
Verš 11
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.“
Gn 13:15 - lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.
Gn 15:18 - V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat;
Verš 12
Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
1Krn 16:19 - Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
Verš 45
aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili. ALELUJA.
Ex 19:4 - »Vy sami ste videli, čo som urobil Egypťanom a ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol sem k sebe.
Dt 4:1 - A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa chcem naučiť konať, aby ste žili a dosiahli vlastníctvo krajiny, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov.
Dt 4:40 - Zachovávaj jeho prikázania a jeho ustanovenia, ako som ti dnes prikázal, aby sa tebe a tvojim deťom po tebe vodilo dobre a aby si dlho ostal v krajine, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva na večné veky.“
Dt 6:21 - ty mu odpovieš: »Boli sme otrokmi u faraóna v Egypte a Pán nás vyviedol z Egypta silnou rukou,
Verš 14
nedovolil, aby im ľudia krivdili; i kráľov karhal kvôli nim:
Gn 35:5 - Potom sa pohli. Ale na všetky okolité mestá zaľahol hrozný strach, takže neprenasledovali Jakubových synov.
Verš 17
Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka.
Gn 37:28 - Keď teda išli madiánski kupci okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A oni odviedli Jozefa do Egypta.
Gn 37:36 - No Madiánčania ho predali do Egypta faraónovmu dvoranovi, veliteľovi telesnej stráže Putifarovi.
Gn 45:5 - A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive.
Verš 21
ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku,
Gn 41:40 - Ty sám budeš nad mojím domom a celý môj ľud bude závisieť od tvojich rozkazov a ja sám budem len o trón vyššie od teba!“
Verš 43
Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním.
Ex 14:8 - Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeliti odišli pod ochranou zdvihnutej ruky.
Nm 33:3 - Z Ramesesu sa pohli v pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche odišli Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod Božou ochranou,
Verš 24
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Ex 1:7 - Izraeliti sa veľmi rozmnožili, a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená.
Ex 1:9 - povedal svojmu ľudu: „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.
Verš 25
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Ex 1:9 - povedal svojmu ľudu: „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.
Ex 1:12 - Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili.
Verš 26
Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil.
Ex 3:10 - Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“
Ex 4:12 - A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!“
Verš 27
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine.
Ex 7:9 - „Keď bude faraón od vás žiadať: »Nože, urobte zázrak!«, povieš Áronovi: »Vezmi svoju palicu a hoď ju pred faraóna!«, a premení sa na hadiu potvoru.“
Verš 42
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
Gn 15:14 - Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
Z 105 - Témou žalmu sú slová 11. verša: "Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný." Žalmista ďakuje za vernosť a splnenie tohto prísľubu ako aj za mnohé iné dobrodenia, ktoré Boh preukázal svojmu ľudu pred zaujatím tejto krajiny.
Z 105,6 - Izraeliti sa volajú: "potomci Abraháma - synovia Jakuba".
Z 105,15 - "Mojich pomazaných… mojim prorokom" - myslí tu patriarchov, ktorí boli zvláštnym spôsobom zasvätení Bohu a dostali od neho zjavenie (porov. Gn 12,11-20; 20,1-18; 26,7-11).
Z 105,19 - "No potom došlo na jeho slová" (Gn 41,12-14).
Z 105,23 - "Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine", totižto v Egypte (Gn 10,6). Jakubovi potomci nikdy nesplynuli s Egypťanmi.
Z 105,28-38 - Egyptský kráľ sa dlho spriečal vôli Jahveho, nechcel prepustiť Izraelitov zo svojej krajiny. Boh potom zosiela desať rán. Žalmista z nich uvádza niekoľko.
Z 105,39 - Viedol ich viditeľným stĺpom ohňa za noci a oblačným stĺpom cez deň. Na púšti rozostrel "oblak, aby ich tak chránil" pred úpalom slnka (Ex 13,21; 14,19; 40,36 atď.). Reptajúcich netresce, kŕmi ich prepelicami (Ex 16,13; Nm 11,31 n.), dáva im "mannu", chlieb z neba (Ex 16,4; vysvetlenie pozri pri žalme 78,25).
Z 105,44 - Palestínu v tie časy obývali mnohé národy. Izraeliti sa zmocnili kanaánskych miest a dedín, polí a záhrad, viníc a olivových hájov, dobytka a všetkého majetku.
