výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 104, 1-36

1 (ROH) Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.
1 (B21) Dobrořeč duše má Hospodinu! Jak jsi veliký, Hospodine, Bože můj - oděn jsi slávou a nádherou!

2 (ROH) Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
2 (B21) Světlem jsi jak pláštěm zahalen, nebe jsi jako plachtu rozestřel!

3 (ROH) ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;
3 (B21) Svoje paláce jsi nad vodou postavil, jak vozy užíváš husté oblaky, vznášíš se na křídlech větrných.

4 (ROH) ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.
4 (B21) Vichry činíš svými posly, tvými služebníky jsou plameny!

5 (ROH) Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.
5 (B21) Zemi jsi založil na jejích sloupech, navěky jí neotřese vůbec nic.

6 (ROH) Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.
6 (B21) Jak pláštěm přikryl jsi ji oceánem, vody stály i nad horami.

7 (ROH) Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu.
7 (B21) Před tvojí hrozbou pak rozutekly se, před tvým burácením prchaly.

8 (ROH) Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil.
8 (B21) Sahaly k horám, stekly však do údolí,na místo tebou určené.

9 (ROH) Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.
9 (B21) Hranice dals jim, aby je nepřekročily, aby už nikdy nepřikryly zem!

10 (ROH) Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy.
10 (B21) Ty pouštíš potoky do údolí, aby proudily mezi horami,

11 (ROH) Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd.
11 (B21) všechnu polní zvěř aby napájely, divocí osli aby u nich žízeň zahnali,

12 (ROH) Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas.
12 (B21) na jejich březích aby hnízdili ptáci, jejich zpěv aby zněl mezi větvemi.

13 (ROH) Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem.
13 (B21) Ze svých paláců hory napájíš, země se sytí ovocem skutků tvých!

14 (ROH) Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme.
14 (B21) Trávě pro dobytek dáváš růst a také rostlinám k lidskému užitku, aby jim ze země pokrm vyrostl:

15 (ROH) A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.
15 (B21) Víno, jež smrtelníka v srdci oblaží, olej, po němž se obličej rozzáří, a chléb, který člověku dodá sil.

16 (ROH) Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil,
16 (B21) Hospodin sytí i své stromoví - libanonské cedry, které sám vysadil.

17 (ROH) kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch.
17 (B21) Vrabci si na nich hnízda postaví, čáp si nachází domov na jedli.

18 (ROH) Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom.
18 (B21) Vysoké hory patří kamzíkům, skály jsou útočištěm králíků.

19 (ROH) Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ.
19 (B21) Stvořil jsi měsíc, aby časy určoval, i samo slunce ví, kdy má zapadat.

20 (ROH) Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.
20 (B21) Přivádíš tmu a noc se rozhostí, spoustou zvěře se lesy zahemží.

21 (ROH) Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.
21 (B21) Po své kořisti řvou tehdy lvi, aby tak Boha o pokrm žádali.

22 (ROH) Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov.
22 (B21) S východem slunce se vrací zpět, aby ulehli ve svých doupatech.

23 (ROH) Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera.
23 (B21) Za svým úkolem tehdy člověk vyráží, pracuje na něm, než se zešeří.

24 (ROH) Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania.
24 (B21) Kolik je, Hospodine, skutků tvých! Všechno jsi moudře učinil - země je plná tvých stvoření!

25 (ROH) Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých.
25 (B21) Hle, je tu moře širé a veliké, havěť bezpočtu se hemží v něm - maličcí i velcí tvorové!

26 (ROH) Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.
26 (B21) Plují v něm lodě a také leviatan, jehož jsi stvořil, aby si tam hrál!

27 (ROH) Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.
27 (B21) Ti všichni k tobě vzhlížejí, abys je krmil v čase potřeby.

28 (ROH) Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým.
28 (B21) Dáváš jim a oni sbírají, když otevřeš ruku, sytí se hojností.

29 (ROH) Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.
29 (B21) Děsí se ale, když svou tvář ukrýváš, hynou, když dech jim odjímáš - navracejí se znovu v prach.

30 (ROH) A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme.
30 (B21) Svého Ducha když pošleš, bývají stvořeni, abys tvář země znovu obnovil!

31 (ROH) Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach!
31 (B21) Hospodinova sláva ať trvá věčně, ze svého díla ať se Hospodin raduje!

32 (ROH) Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.
32 (B21) Pod jeho pohledem země třese se, hory dýmají pod jeho dotykem!

33 (ROH) Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.
33 (B21) Zpívat budu Hospodinu celý život svůj, žalmy zpívat svému Bohu, dokud jsem tu!

34 (ROH) Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi.
34 (B21) Kéž se mu líbí moje myšlenky - Hospodin je přece mojí radostí!

35 (ROH) Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo!
35 (B21) Kéž by už hříšníci ze světa zmizeli, kéž by tu darebáci více nebyli! Dobrořeč, duše má, Hospodinu! Haleluja!

36 (ROH) Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!
36 ----


Ž 104, 1-36





Verš 1
Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.
Ž 103:1 - Žalm Dávidov. Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a všetky moje vnútornosti menu jeho svätosti!
Ž 146:1 - Hallelujah! Chváľ, moja duša, Hospodina!

Verš 2
Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
Gn 1:6 - A Bôh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd!
Jób 26:7 - Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.

Verš 3
ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;
Ž 18:10 - Naklonil nebesia a sostúpil, a mrákava bola pod jeho nohami;
Iz 19:1 - Bremä Egypta. Hľa, Hospodin sa nesie na hustom oblaku ľahkom a prijde do Egypta. Tu sa od zdesenia zaklátia modly Egypta pred jeho tvárou, a srdce Egypta sa rozplynie v jeho vnútornostiach.
Zjv 14:14 - A videl som a hľa, ukázal sa biely oblak, a na oblaku sedel podobný Synovi človeka a mal na svojej hlave zlatú korunu a vo svojej ruke ostrý srp.

Verš 4
ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.
Heb 1:7 - A o anjeloch hovorí: Ktorý činí svojich anjelov vetrami a svojich svätoslužobníkov plameňom ohňa.

Verš 5
Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.
Jób 26:7 - Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.
Jób 38:4 - Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?
Ž 24:2 - lebo on ho založil na moriach a postavil ho na riekach tak, aby stál.
Ž 78:69 - A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.

Verš 33
Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.
Ž 63:4 - Lebo tvoja milosť je lepšia ako život. Moje rty ťa budú velesláviť.
Ž 146:2 - Chváliť budem Hospodina, kým len žijem; spievať budem svojmu Bohu žalmy, dokiaľ som.

Verš 21
Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.
Jób 38:39 - Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš,
Iz 31:4 - Lebo takto mi riekol Hospodin: Ako keď vrčí lev alebo ľvíča nad svojou korisťou, hoci sa svolá proti nemu hromada pastierov, že sa nezľakne ich hlasu ani sa nekrčí strachom pred ich lomozom, tak sostúpi Hospodin Zástupov, aby vojoval na vrchu Sione a na jeho pahrbe.

Verš 27
Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.
Ž 145:15 - Oči všetkých hľadia v nádej k tebe, a ty im dávaš ich pokrm na jeho čas.

Verš 29
Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.
Ž 30:7 - Ale ja som bol povedal vo svojej bezstarostnosti: Nepohnem sa na veky.

Z 104 - V žalme máme chválospev na Boha, stvoriteľa vesmíru. Tento hymnus zachováva poriadok Gn 1,1 - 2,3.

Z 104,2 - "Nebesia rozpínaš ako stan". Vesmír sa tu aj inde v SZ opisuje podľa toho, ako sa javí navonok, nie podľa vnútornej povahy vecí (porov. Iz 40,22; Gn 1,6).

Z 104,3 - "Nad vodami", čiže nad nebeským oceánom (horné vody Gn 1,7).

Z 104,26 - Boh predvídal a chcel, aby po mori brázdili lode, aj ony sú potom koniec koncov jeho dielom.

Z 104,31 - "Nech sa teší Pán" - porov. Gn 1,31: "A Boh videl… a bolo to veľmi dobré."