Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 104, 1-36

1 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru. 2 Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec, 3 ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra; 4 ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň. 5 Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky. 6 Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody. 7 Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu. 8 Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil. 9 Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem. 10 Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy. 11 Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd. 12 Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas. 13 Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem. 14 Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme. 15 A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka. 16 Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil, 17 kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch. 18 Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom. 19 Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ. 20 Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver. 21 Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha. 22 Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov. 23 Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera. 24 Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania. 25 Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých. 26 Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral. 27 Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas. 28 Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým. 29 Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu. 30 A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme. 31 Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach! 32 Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa. 33 Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám. 34 Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi. 35 Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo! 36 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!

Verš 1

Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.

Ž 103:1 - Žalm Dávidov. Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a všetky moje vnútornosti menu jeho svätosti!

Ž 146:1 - Hallelujah! Chváľ, moja duša, Hospodina!

Verš 2

Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,

Gn 1:6 - A Bôh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd!

Jób 26:7 - Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.

Verš 3

ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;

Ž 18:10 - Naklonil nebesia a sostúpil, a mrákava bola pod jeho nohami;

Iz 19:1 - Bremä Egypta. Hľa, Hospodin sa nesie na hustom oblaku ľahkom a prijde do Egypta. Tu sa od zdesenia zaklátia modly Egypta pred jeho tvárou, a srdce Egypta sa rozplynie v jeho vnútornostiach.

Zjv 14:14 - A videl som a hľa, ukázal sa biely oblak, a na oblaku sedel podobný Synovi človeka a mal na svojej hlave zlatú korunu a vo svojej ruke ostrý srp.

Verš 4

ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.

Heb 1:7 - A o anjeloch hovorí: Ktorý činí svojich anjelov vetrami a svojich svätoslužobníkov plameňom ohňa.

Verš 5

Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.

Jób 26:7 - Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.

Jób 38:4 - Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?

Ž 24:2 - lebo on ho založil na moriach a postavil ho na riekach tak, aby stál.

Ž 78:69 - A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.

Verš 33

Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.

Ž 63:4 - Lebo tvoja milosť je lepšia ako život. Moje rty ťa budú velesláviť.

Ž 146:2 - Chváliť budem Hospodina, kým len žijem; spievať budem svojmu Bohu žalmy, dokiaľ som.

Verš 21

Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.

Jób 38:39 - Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš,

Iz 31:4 - Lebo takto mi riekol Hospodin: Ako keď vrčí lev alebo ľvíča nad svojou korisťou, hoci sa svolá proti nemu hromada pastierov, že sa nezľakne ich hlasu ani sa nekrčí strachom pred ich lomozom, tak sostúpi Hospodin Zástupov, aby vojoval na vrchu Sione a na jeho pahrbe.

Verš 27

Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.

Ž 145:15 - Oči všetkých hľadia v nádej k tebe, a ty im dávaš ich pokrm na jeho čas.

Verš 29

Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.

Ž 30:7 - Ale ja som bol povedal vo svojej bezstarostnosti: Nepohnem sa na veky.

Z 104 - V žalme máme chválospev na Boha, stvoriteľa vesmíru. Tento hymnus zachováva poriadok Gn 1,1 - 2,3.

Z 104,2 - "Nebesia rozpínaš ako stan". Vesmír sa tu aj inde v SZ opisuje podľa toho, ako sa javí navonok, nie podľa vnútornej povahy vecí (porov. Iz 40,22; Gn 1,6).

Z 104,3 - "Nad vodami", čiže nad nebeským oceánom (horné vody Gn 1,7).

Z 104,26 - Boh predvídal a chcel, aby po mori brázdili lode, aj ony sú potom koniec koncov jeho dielom.

Z 104,31 - "Nech sa teší Pán" - porov. Gn 1,31: "A Boh videl… a bolo to veľmi dobré."