Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Ž 104, 1-35

1 Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Ó Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, 2 halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan. 3 Na vodách si buduješ siene, z oblakov robíš si povozy, na krídlach vetra sa uberáš. 4 Vetry si robíš poslami a blčiaci oheň sluhami. 5 Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky. 6 Záplavou zakryl ju sťa rúchom, na vrchoch stáli vody. 7 Pred Tvojou hrozbou odtiekli, rachotom Tvojho hromu zaplašené. 8 Vrchy sa vynorili, klesli doliny na miesto, ktoré si im vymedzil. 9 Položil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby opäť nezakryli zem. 10 Vypúšťaš pramene do potokov; pomedzi vrchy pretekajú. 11 Napájajú všetku poľnú zver; divé osly hasia svoj smäd. 12 Nad nimi býva vtáctvo nebeské, spomedzi vetiev vydáva hlas. 13 Zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. 14 Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme, 15 i víno, čo rozveselí srdce človeku, aby sa skvela od oleja tvár, a chlieb, čo posilňuje srdce človeka. 16 Nasycujú sa stromy Hospodinove, cédre libanonské, ktoré On zasadil, 17 na ktorých hniezdia vtáky, i bocian, ktorému sú domom cyprusy. 18 Vysoké vrchy sú pre kamzíkov a svišťom sú útočiskom skaly. 19 On stvoril mesiac na určenie času; slnko vie, kde má zapadať. 20 Privádzaš tmu, a tak nastáva noc; v nej sa hýbe všetka lesná zver. 21 Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú. 22 Keď slnko vychádza, utiahnu sa, líhajú si do svojich brlohov. 23 Človek vychádza za svojou prácou, a za tým, čo robí do večera. 24 Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil, zem je plná Tvojho tvorstva. 25 Tu more veľké, šírošíre; tam hemženia je bez počtu i živočíchov malých s veľkými. 26 Tam lode plavia sa, tam Leviatan, čo si ho stvoril, by sa hrával v ňom. 27 Všetko to očakáva od Teba, aby si im načas dával pokrm. 28 Keď im ho dávaš, zbierajú; otváraš ruku, nasýtia sa dobrými vecami. 29 Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu. 30 Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme. 31 Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel! 32 Keď pozrie na zem, tá sa chveje; dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym. 33 Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, hrať svojmu Bohu, kým tu budem. 34 Nech Mu je milé moje premýšľanie! Ja sa budem radovať v Hospodinovi. 35 Nech zmiznú hriešnici zo zeme! A nech už nieto bezbožných! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Haleluja!

Verš 1

Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Ó Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou,

Ž 103:1 - Dávidov.Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu!

Ž 146:1 - Haleluja!Chváľ, duša moja, Hospodina!

Verš 2

halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan.

Gn 1:6 - Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd.

Jób 26:7 - On rozprestrel sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím.

Verš 3

Na vodách si buduješ siene, z oblakov robíš si povozy, na krídlach vetra sa uberáš.

Ž 18:10 - Naklonil nebesá, zostúpil, a mrákavu mal pod nohami.

Iz 19:1 - Výrok proti Egyptu. Ajhľa, Hospodin sa nesie na rýchlom oblaku a ide do Egypta. Zachvejú sa pred ním egyptskí bôžikovia a srdcia Egypťanov ochabnú v ich hrudi.

Zjv 14:14 - Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.

Verš 4

Vetry si robíš poslami a blčiaci oheň sluhami.

Heb 1:7 - A k anjelom hovorí: On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov plamenným ohňom;

Verš 5

Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky.

Jób 26:7 - On rozprestrel sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím.

Jób 38:4 - Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz niečo rozumné, ak vieš!

Ž 24:2 - Lebo On založil ju na moriach a upevnil ju na riekach.

Ž 78:69 - A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky.

Verš 33

Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, hrať svojmu Bohu, kým tu budem.

Ž 63:4 - Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú.

Ž 146:2 - Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem.

Verš 21

Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú.

Jób 38:39 - Či môžeš uloviť korisť pre levicu a ukojiť žravosť levíčat,

Iz 31:4 - Lebo takto mi riekol Hospodin: Ako vrčí nad svojou korisťou lev a levíča, proti ktorému zvolajú množstvo pastierov, ale nezľakne sa ich hlasu a nestiahne sa pred ich hučaním, tak zostúpi Hospodin mocností bojovať na vrchu Sion a na jeho pahorku.

Verš 27

Všetko to očakáva od Teba, aby si im načas dával pokrm.

Ž 145:15 - Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im dávaš pokrm v pravý čas.

Verš 29

Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu.

Ž 30:7 - Ja som však povedal, keď sa mi dobre vodilo: Nikdy sa nesklátim!

Z 104 - V žalme máme chválospev na Boha, stvoriteľa vesmíru. Tento hymnus zachováva poriadok Gn 1,1 - 2,3.

Z 104,2 - "Nebesia rozpínaš ako stan". Vesmír sa tu aj inde v SZ opisuje podľa toho, ako sa javí navonok, nie podľa vnútornej povahy vecí (porov. Iz 40,22; Gn 1,6).

Z 104,3 - "Nad vodami", čiže nad nebeským oceánom (horné vody Gn 1,7).

Z 104,26 - Boh predvídal a chcel, aby po mori brázdili lode, aj ony sú potom koniec koncov jeho dielom.

Z 104,31 - "Nech sa teší Pán" - porov. Gn 1,31: "A Boh videl… a bolo to veľmi dobré."