Žalmy

1 (EKU) Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel.
1 (ROH) Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.

2 (EKU) Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan.
2 (ROH) Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,

3 (EKU) Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš.
3 (ROH) ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;

4 (EKU) Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi.
4 (ROH) ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.

5 (EKU) Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy.
5 (ROH) Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.

6 (EKU) Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi.
6 (ROH) Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.

7 (EKU) Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal.
7 (ROH) Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu.

8 (EKU) Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil.
8 (ROH) Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil.

9 (EKU) Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem.
9 (ROH) Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.

10 (EKU) Pramene vypúšťaš do potokov, čo tečú medzi vrchmi,
10 (ROH) Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy.

11 (EKU) napájajú všetku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd.
11 (ROH) Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd.

12 (EKU) Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi vetiev sa ozýva jeho hlas.
12 (ROH) Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas.

13 (EKU) Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy, ovocím tvojho diela sa sýti zem.
13 (ROH) Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem.

14 (EKU) Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu,
14 (ROH) Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme.

15 (EKU) aj víno, čo srdce človeka rozveselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby posilnil srdce človeka.
15 (ROH) A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.

16 (EKU) Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina, libanonské cédre, ktoré zasadil.
16 (ROH) Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil,

17 (EKU) V nich hniezdia vtáky, v cyprusoch má domov bocian.
17 (ROH) kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch.

18 (EKU) Výšiny vrchov patria kozorožcom a v skalách majú útulok damany.
18 (ROH) Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom.

19 (EKU) Utvoril mesiac, aby určoval čas; slnko vie, kedy má zapadať.
19 (ROH) Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ.

20 (EKU) Privádzaš tmu, nastáva noc, vtedy sa hýbe všetka lesná zver.
20 (ROH) Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.

21 (EKU) Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu.
21 (ROH) Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.

22 (EKU) Pri východe slnka sa schúlia a líhajú si do brlohov.
22 (ROH) Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov.

23 (EKU) Človek ide za svojou prácou, za tým, čo robí do večera.
23 (ROH) Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera.

24 (EKU) Ako veľa je tvojich diel, Hospodin! Všetky si múdro utvoril; zem je plná tvojho tvorstva.
24 (ROH) Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania.

25 (EKU) Tu je more, veľké, šírošíre, hmýri sa v ňom nespočítateľné množstvo živočíchov, malých i veľkých.
25 (ROH) Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých.

26 (EKU) Plavia sa po ňom lode a Leviatan, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.
26 (ROH) Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.

27 (EKU) To všetko čaká na teba, že im dáš načas potravu.
27 (ROH) Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.

28 (EKU) Dávaš im, zbierajú, otváraš ruku, sýtia sa dobrotami.
28 (ROH) Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým.

29 (EKU) Keď skrývaš tvár, preľaknú sa; keď ich zbavuješ dychu, hynú, vracajú sa do prachu.
29 (ROH) Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.

30 (EKU) Keď svojho Ducha posielaš, sú stvorené, tak obnovuješ povrch zeme.
30 (ROH) A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme.

31 (EKU) Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel!
31 (ROH) Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach!

32 (EKU) Keď pozrie na zem, chveje sa; dotkne sa vrchov, dymí sa z nich.
32 (ROH) Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.

33 (EKU) Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, ospevovať chcem svojho Boha, kým tu budem.
33 (ROH) Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.

34 (EKU) Kiež mu je príjemná moja pieseň! Budem sa radovať v Hospodinovi.
34 (ROH) Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi.

35 (EKU) Kiež vyhynú hriešnici na zemi! Kiežby už nebolo bezbožných! Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Haleluja!
35 (ROH) Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo!

36 ----
36 (ROH) Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!