Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 104, 1-35

1 Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, 2 do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan, 3 nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš. 4 Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. 5 Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy. 6 Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali. 7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. 8 Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil. 9 Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem. 10 Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy 11 a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd. 12 Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. 13 Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem. 14 Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb 15 i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka. 16 Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil. 17 Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany. 18 Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište. 19 Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať. 20 Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver. 21 Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha. 22 Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách. 23 Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera. 24 Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. 25 Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. 26 Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. 27 Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas. 28 Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. 29 Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. 30 Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme. 31 Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán. 32 Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. 33 Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť. 34 Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi. 35 Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA.

Verš 1

Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby,

Ž 103:1 - Od Dávida. Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Ž 146:1 - ALELUJA. Chváľ, duša moja, Pána;

Verš 2

do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan,

Gn 1:6 - Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“

Jób 26:7 - Nad prázdnom on rozostiera sever, na nič zavesuje Zemeguľu,

Verš 3

nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš.

Ž 18:10 - Znížil nebesia a zostúpil: čierne mračno pod jeho nohami.

Iz 19:1 - Výrok nad Egyptom: Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku a ide do Egypta! I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce.

Zjv 14:14 - Potom som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.

Verš 4

Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Heb 1:7 - Anjelom zasa hovorí: „On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov ohnivými plameňmi.“

Verš 5

Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy.

Jób 26:7 - Nad prázdnom on rozostiera sever, na nič zavesuje Zemeguľu,

Jób 38:4 - Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!

Ž 24:2 - Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách.

Ž 78:69 - A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, ako zem, ktorú upevnil naveky.

Verš 33

Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Ž 63:4 - Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery budú ťa oslavovať.

Ž 146:2 - celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.

Verš 21

Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha.

Jób 38:39 - Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,

Iz 31:4 - Lebo toto mi hovorí Pán: „Ako ručí lev a levica nad svojou korisťou - a hoci by zavolali proti nemu plno pastierov, ich hlasu sa nezľakne, od ich hluku sa nesplaší: - tak zostúpi Pán zástupov bojovať na vrchu Sion a na jeho kopcoch.

Verš 27

Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas.

Ž 145:15 - Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

Verš 29

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Ž 30:7 - Keď som bol v bezpečí, povedal som si: „Už nikdy sa nezakolíšem.“

Z 104 - V žalme máme chválospev na Boha, stvoriteľa vesmíru. Tento hymnus zachováva poriadok Gn 1,1 - 2,3.

Z 104,2 - "Nebesia rozpínaš ako stan". Vesmír sa tu aj inde v SZ opisuje podľa toho, ako sa javí navonok, nie podľa vnútornej povahy vecí (porov. Iz 40,22; Gn 1,6).

Z 104,3 - "Nad vodami", čiže nad nebeským oceánom (horné vody Gn 1,7).

Z 104,26 - Boh predvídal a chcel, aby po mori brázdili lode, aj ony sú potom koniec koncov jeho dielom.

Z 104,31 - "Nech sa teší Pán" - porov. Gn 1,31: "A Boh videl… a bolo to veľmi dobré."