Žalmy

1 (EKU) |TU(lámed)|Tu Hospodin, prečo si tak ďaleko a prečo sa skrývaš v čase súženia?
1 (ROH) Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

2 (EKU) Spupnosť bezbožníka spaľuje chudobného. Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil.
2 (ROH) V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú!

3 (EKU) Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami, chváli lakomca a pohŕda Hospodinom.
3 (ROH) Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina.

4 (EKU) Bezbožník hovorí povýšene: Boh sa nestará, Boha niet. Také je celé jeho zmýšľanie.
4 (ROH) Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha.

5 (EKU) Úspešné sú jeho cesty v každom čase. Tvoje súdy sú pre neho privysoko. Soptí proti všetkým svojim protivníkom.
5 (ROH) Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov.

6 (EKU) Myslí si: Nepohnem sa. Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne.
6 (ROH) Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého.

7 (EKU) |TU(pé)|Tu Ústa má plné kliatby, klamu a násilia, na jazyku trápenie a neprávosť.
7 (ROH) Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť.

8 (EKU) Sedáva na postriežke za ohradou, v úkrytoch vraždí nevinného, očami sliedi po bezbranných.
8 (ROH) Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného.

9 (EKU) |TU(ajin)|Tu V húštine striehne ako v úkryte lev. Striehne, aby sa zmocnil biedneho. Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete.
9 (ROH) Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete.

10 (EKU) Plazí sa a krčí, nešťastníci padajú do jeho pazúrov.
10 (ROH) Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych.

11 (EKU) Myslí si: Boh zabudol, skryl si tvár, nikdy to neuvidí.
11 (ROH) Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť.

12 (EKU) |TU(kóf)|Tu Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených!
12 (ROH) Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených!

13 (EKU) Prečo smie bezbožník znevažovať Boha a myslieť si: Ty to nevyskúmaš?
13 (ROH) Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!?

14 (EKU) |TU(réš)|Tu Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Bezbranný sa spolieha na teba, ty pomáhaš sirote.
14 (ROH) Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom.

15 (EKU) |TU(šín)|Tu Zlom rameno bezbožného a zlého človeka. Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne.
15 (ROH) Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš.

16 (EKU) Hospodin je kráľom na večné veky, pohania zmiznú z jeho krajiny.
16 (ROH) Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme.

17 (EKU) |TU(táv)|Tu Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin, posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho.
17 (ROH) Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho,

18 (EKU) Brániš právo siroty i zdeptaného. Pozemský človek už nebude naháňať strach.
18 (ROH) aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.