Kniha Jób

1 (VUL) Nonne militia est vita hominis super terram, et sicut dies mercennarii dies eius?
1 (ROH) Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.

2 (VUL) Sicut servus desiderat umbram, et sicut mercennarius praestolatur mercedem suam,
2 (ROH) Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túžobne očakáva plat za svoju prácu,

3 (VUL) sic et ego habui menses vacuos et noctes laboriosas enumeravi mihi.
3 (ROH) tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia.

4 (VUL) Si dormiero, dicam: Quando consurgam? Et rursum exspectabo vesperam et replebor doloribus usque crepusculum.
4 (ROH) Keď ležím, hovorím: Kedyže už vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa až do mraku.

5 (VUL) Induta est caro mea putredine et sordibus pulveris; cutis mea scinditur et diffluit.
5 (ROH) Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koža sa svraštila a tečie hnisom.

6 (VUL) Dies mei velocius transierunt quam navicula texentis et consumpti sunt deficiente filo.
6 (ROH) Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje.

7 (VUL) Memento quia ventus est vita mea, et non revertetur oculus meus, ut videat bona.
7 (ROH) Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého;

8 (VUL) Nec aspiciet me visus hominis; oculi tui in me, et non subsistam.
8 (ROH) neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa už nebude.

9 (VUL) Sicut consumitur nubes et pertransit, sic, qui descenderit ad inferos, non ascendet
9 (ROH) Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore;

10 (VUL) nec revertetur ultra in domum suam, neque cognoscet eum amplius locus eius.
10 (ROH) nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto.

11 (VUL) Quapropter et ego non parcam ori meo; loquar in tribulatione spiritus mei, confabulabor cum amaritudine animae meae.
11 (ROH) Preto ani ja nebudem zdŕžať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše.

12 (VUL) Numquid mare ego sum aut cetus, quia posuisti super me custodiam?
12 (ROH) Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, že si postavil proti mne stráž?

13 (VUL) Si dixero: Consolabitur me lectulus meus, et assumet stratum meum querelam meam,
13 (ROH) Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loža pozdvihne v mojom náreku;

14 (VUL) terrebis me per somnia et per visiones horrore concuties.
14 (ROH) vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami,

15 (VUL) Quam ob rem eligit suspendium anima mea, et mortem ossa mea.
15 (ROH) takže si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti.

16 (VUL) Desperavi; nequaquam ultra iam vivam. Parce mihi, nihil enim sunt dies mei.
16 (ROH) Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.

17 (VUL) Quid est homo, quia magnificas eum? Aut quid apponis erga eum cor tuum?
17 (ROH) Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?

18 (VUL) Visitas eum diluculo et singulis momentis probas illum.
18 (ROH) A že ho navštevuješ každého rána, zkúšaš ho každej chvíle?

19 (VUL) Usquequo non avertes oculos a me? Nec dimittis me, ut glutiam salivam meam?
19 (ROH) Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?

20 (VUL) Peccavi; quid faciam tibi, o custos hominum? Quare posuisti me contrarium tibi, et factus sum mihimetipsi gravis?
20 (ROH) Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý strežieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom?

21 (VUL) Cur non tollis peccatum meum et quare non aufers iniquitatem meam? Ecce, nunc in pulvere dormiam; et, si mane me quaesieris, non subsistam! ”.
21 (ROH) A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz už ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.