Kniha Jób

1 (VUL) Nonne militia est vita hominis super terram, et sicut dies mercennarii dies eius?
1 (KAT) Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?

2 (VUL) Sicut servus desiderat umbram, et sicut mercennarius praestolatur mercedem suam,
2 (KAT) Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,

3 (VUL) sic et ego habui menses vacuos et noctes laboriosas enumeravi mihi.
3 (KAT) tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam.

4 (VUL) Si dormiero, dicam: Quando consurgam? Et rursum exspectabo vesperam et replebor doloribus usque crepusculum.
4 (KAT) Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? A do súmraku iba zmietam sa.

5 (VUL) Induta est caro mea putredine et sordibus pulveris; cutis mea scinditur et diffluit.
5 (KAT) Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa.

6 (VUL) Dies mei velocius transierunt quam navicula texentis et consumpti sunt deficiente filo.
6 (KAT) Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.

7 (VUL) Memento quia ventus est vita mea, et non revertetur oculus meus, ut videat bona.
7 (KAT) Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.

8 (VUL) Nec aspiciet me visus hominis; oculi tui in me, et non subsistam.
8 (KAT) Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, obzrieš sa po mne, už ma nebude.

9 (VUL) Sicut consumitur nubes et pertransit, sic, qui descenderit ad inferos, non ascendet
9 (KAT) Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,

10 (VUL) nec revertetur ultra in domum suam, neque cognoscet eum amplius locus eius.
10 (KAT) už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.

11 (VUL) Quapropter et ego non parcam ori meo; loquar in tribulatione spiritus mei, confabulabor cum amaritudine animae meae.
11 (KAT) Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.

12 (VUL) Numquid mare ego sum aut cetus, quia posuisti super me custodiam?
12 (KAT) Vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil?

13 (VUL) Si dixero: Consolabitur me lectulus meus, et assumet stratum meum querelam meam,
13 (KAT) Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač,

14 (VUL) terrebis me per somnia et per visiones horrore concuties.
14 (KAT) aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma.

15 (VUL) Quam ob rem eligit suspendium anima mea, et mortem ossa mea.
15 (KAT) Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy.

16 (VUL) Desperavi; nequaquam ultra iam vivam. Parce mihi, nihil enim sunt dies mei.
16 (KAT) Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.

17 (VUL) Quid est homo, quia magnificas eum? Aut quid apponis erga eum cor tuum?
17 (KAT) Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,

18 (VUL) Visitas eum diluculo et singulis momentis probas illum.
18 (KAT) že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku?

19 (VUL) Usquequo non avertes oculos a me? Nec dimittis me, ut glutiam salivam meam?
19 (KAT) Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť?

20 (VUL) Peccavi; quid faciam tibi, o custos hominum? Quare posuisti me contrarium tibi, et factus sum mihimetipsi gravis?
20 (KAT) Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?

21 (VUL) Cur non tollis peccatum meum et quare non aufers iniquitatem meam? Ecce, nunc in pulvere dormiam; et, si mane me quaesieris, non subsistam! ”.
21 (KAT) Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť?

22 ----
22 (KAT) Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude.“