Kniha Jób

1 (ROH) A Job odpovedal a riekol:

2 (ROH) Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!

3 (ROH) Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.

4 (ROH) Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šíku proti mne.

5 (ROH) Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?

6 (ROH) Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?

7 (ROH) A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.

8 (ROH) Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!

9 (ROH) Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!

10 (ROH) A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.

11 (ROH) Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?

12 (ROH) Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?

13 (ROH) Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.

14 (ROH) Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.

15 (ROH) Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,

16 (ROH) kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;

17 (ROH) v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.

18 (ROH) Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.

19 (ROH) Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!

20 (ROH) Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!

21 (ROH) Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.

22 (ROH) Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa

23 (ROH) a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?

24 (ROH) Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!

25 (ROH) Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!

26 (ROH) Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!

27 (ROH) Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.

28 (ROH) A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.

29 (ROH) Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!

30 (ROH) Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy?