Kniha Jób

1 (VUL) Respondens autem Iob dixit:
1 (KAT) Jób odpovedal:

2 (VUL) “ Utinam appenderetur aegritu do mea, et calamitatem meam assumerent in statera!
2 (KAT) „Bár by môj nárek presne odmeraný bol, s ním biedu moju bár, by zvážili!

3 (VUL) Nunc vero arena maris haec gravior apparet, inde verbis meis haesito.
3 (KAT) Veru by ona morský piesok prevážila, nuž preto moje slová roztrpčené sú.

4 (VUL) Quia sagittae Omnipotentis in me sunt, quarum venenum ebibit spiritus meus; et terrores Dei militant contra me.
4 (KAT) Veď vo mne šípy Všemocného (utkveli), že môj duch saje ich jed do seba a Božie hrôzy bojujú proti mne.

5 (VUL) Numquid rugiet onager, cum habuerit herbam? Aut mugiet bos, cum ante praesepe plenum steterit?
5 (KAT) Či híka osol, keď má pažiť pred sebou? A nad obrokom býk var’ zabučí?

6 (VUL) Aut poterit comedi insulsum, quod non est sale conditum? Aut poterit gustari herba insulsa?
6 (KAT) Čo chuti nemá, možno jesť bez soli? A bielko vajca má chuť nejakú?

7 (VUL) Quae prius nolebat tangere anima mea, nunc prae angustia cibi mei sunt.
7 (KAT) Tak sa moja duša nechce dotknúť toho a moje srdce si pokrm zhnusilo.

8 (VUL) Quis det, ut veniat petitio mea, et, quod exspecto, tribuat mihi Deus?
8 (KAT) Bár by sa mi moja žiadosť splnila (raz) a čo dúfam, Pán mi dožičil!

9 (VUL) Utinam Deus me conterat; solvat manum suam et succidat me!
9 (KAT) Bár by sa Pánovi rozmliaždiť ma chcelo a rukou hybkou vyrvať z koreňov!

10 (VUL) Et haec mihi sit consolatio, et exsultabo vel in pavore, qui non parcat, nec celabo sermones Sancti.
10 (KAT) Tak by mi radosť akási ostala a jasal bych aj v mukách ukrutných, že nezaprel som slová Svätého.

11 (VUL) Quae est enim fortitudo mea, ut sustineam? Aut quis finis meus, ut patienter agam?
11 (KAT) Kde silu beriem, že schopný som vydržať? A načo ešte život držím si?

12 (VUL) Num fortitudo lapidum, fortitudo mea? Num caro mea aenea est?
12 (KAT) Je moja sila akoby zo skaly a moje telo ako zo spieže?

13 (VUL) An non est auxilium mihi in me, et virtus quoque remota est a me?
13 (KAT) Či niet pre mňa už nijakej záchrany a odňatá mi je každá opora?

14 (VUL) Qui tollit ab amico suo misericordiam, timorem Omnipotentis derelinquit.
14 (KAT) Veď nešťastného musí priateľ ľutovať, hoci pred Všemocným bázeň potratil.

15 (VUL) Fratres mei mentiti sunt me sicut alveus torrentium, qui evanescunt
15 (KAT) Jak riava prudká, tak bratia sklamali ma, keď koryto jej vody opustia,

16 (VUL) nigrescentes glacie, cum ingruit super eos nix.
16 (KAT) ktoré ľadmi skalené bývajú a snehy v sebe skryté mávajú,

17 (VUL) Tempore, quo diffluunt, arescunt et, ut incaluerit, solvuntur de loco suo.
17 (KAT) lež v horúčavách zaraz opľasnejú a v čase pále stadiaľ tratia sa.

18 (VUL) Deflectunt viatorum turmae de viis suis, ascendentes per desertum pereunt.
18 (KAT) To pre ne cesty pomýlia si pocestní a púšťou blúdia, zhynú napokon.

19 (VUL) Commeatus Thema consideraverunt, viatores Saba speraverunt in eis.
19 (KAT) Vyzerajú ich pocestní temanskí a tlupy sábske na ne čakajú.

20 (VUL) Confusi sunt, quia speraverunt; venerunt eo usque, et pudore cooperti sunt.
20 (KAT) Jak zamrzí ich, že na ne spoľahli sa, že došli až k nim, sklamali sa však.

21 (VUL) Ita nunc vos facti estis mihi; videntes plagam meam, timetis.
21 (KAT) Aj vy ste teraz práve takí voči mne, ste preľaknutí, hrôzu cítite.

22 (VUL) Numquid dixi: Afferte mihi et de substantia vestra donate mihi?
22 (KAT) Či vravel som vám: Dajte mi voľačo, darujte mi čosi z imania!?

23 (VUL) vel: Liberate me de manu hostis et de manu robustorum eruite me?
23 (KAT) Alebo: Vysloboďte ma z rúk nepriateľa a vykúpte ma z moci zlostníka!?

24 (VUL) Docete me, et ego tacebo, et, si quid forte ignoravi, instruite me.
24 (KAT) Poučte ma a ja budem mlčať. Ak som v niečom schybil, vysvetlite mi!

25 (VUL) Quare detraxistis sermonibus veritatis, cum e vobis nullus sit, qui possit arguere me?
25 (KAT) Veď priame slová sú také pôsobivé, lež vaše hany čože dokážu?

26 (VUL) Ad increpandum tantum eloquia concinnatis, sed in ventum verba desperati.
26 (KAT) Či zamýšľate iba slová súdiť? Var’ vetru platia kriky zúfalca?

27 (VUL) Super pupillum irruitis et subvertere nitimini amicum vestrum.
27 (KAT) Aj o sirotu by ste losovali a priateľa by ste predali.

28 (VUL) Nunc, quaeso, convertimini ad me, et in faciem vestram non mentiar.
28 (KAT) Nuž ráčte a obráťte sa teraz ku mne, nebudem vám luhať do očí.

29 (VUL) Revertite! Nulla erit improbitas. Revertite! Adhuc praesens adest iustitia mea.
29 (KAT) Len poďte sem a nech sa krivda nedeje! Len poďte, tu je ešte moja statočnosť!

30 (VUL) Estne in lingua mea improbitas? An palatum meum non discernit nequitiam?
30 (KAT) Či nepravda väzí na mojom jazyku? Či moje ďasno nerozlíši zlobu?