výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(LS - Francúzsky - Louis Segond)

Jób 6, 1-30

1 (LS) Job prit la parole et dit:
1 (ROH) A Job odpovedal a riekol:

2 (LS) Oh! s'il était possible de peser ma douleur, Et si toutes mes calamités étaient sur la balance,
2 (ROH) Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!

3 (LS) Elles seraient plus pesantes que le sable de la mer; Voilà pourquoi mes paroles vont jusqu'à la folie!
3 (ROH) Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.

4 (LS) Car les flèches du Tout-Puissant m'ont percé, Et mon âme en suce le venin; Les terreurs de Dieu se rangent en bataille contre moi.
4 (ROH) Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šíku proti mne.

5 (LS) L'âne sauvage crie-t-il auprès de l'herbe tendre? Le boeuf mugit-il auprès de son fourrage?
5 (ROH) Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?

6 (LS) Peut-on manger ce qui est fade et sans sel? Y a-t-il de la saveur dans le blanc d'un oeuf?
6 (ROH) Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?

7 (LS) Ce que je voudrais ne pas toucher, C'est là ma nourriture, si dégoûtante soit-elle!
7 (ROH) A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.

8 (LS) Puisse mon voeu s'accomplir, Et Dieu veuille réaliser mon espérance!
8 (ROH) Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!

9 (LS) Qu'il plaise à Dieu de m'écraser, Qu'il étende sa main et qu'il m'achève!
9 (ROH) Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!

10 (LS) Il me restera du moins une consolation, Une joie dans les maux dont il m'accable: Jamais je n'ai transgressé les ordres du Saint.
10 (ROH) A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.

11 (LS) Pourquoi espérer quand je n'ai plus de force? Pourquoi attendre quand ma fin est certaine?
11 (ROH) Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?

12 (LS) Ma force est-elle une force de pierre? Mon corps est-il d'airain?
12 (ROH) Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?

13 (LS) Ne suis-je pas sans ressource, Et le salut n'est-il pas loin de moi?
13 (ROH) Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.

14 (LS) Celui qui souffre a droit à la compassion de son ami, Même quand il abandonnerait la crainte du Tout-Puissant.
14 (ROH) Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.

15 (LS) Mes frères sont perfides comme un torrent, Comme le lit des torrents qui disparaissent.
15 (ROH) Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,

16 (LS) Les glaçons en troublent le cours, La neige s'y précipite;
16 (ROH) kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;

17 (LS) Viennent les chaleurs, et ils tarissent, Les feux du soleil, et leur lit demeure à sec.
17 (ROH) v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.

18 (LS) Les caravanes se détournent de leur chemin, S'enfoncent dans le désert, et périssent.
18 (ROH) Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.

19 (LS) Les caravanes de Théma fixent le regard, Les voyageurs de Séba sont pleins d'espoir;
19 (ROH) Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!

20 (LS) Ils sont honteux d'avoir eu confiance, Ils restent confondus quand ils arrivent.
20 (ROH) Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!

21 (LS) Ainsi, vous êtes comme si vous n'existiez pas; Vous voyez mon angoisse, et vous en avez horreur!
21 (ROH) Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.

22 (LS) Vous ai-je dit: Donnez-moi quelque chose, Faites en ma faveur des présents avec vos biens,
22 (ROH) Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa

23 (LS) Délivrez-moi de la main de l'ennemi, Rachetez-moi de la main des méchants?
23 (ROH) a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?

24 (LS) Instruisez-moi, et je me tairai; Faites-moi comprendre en quoi j'ai péché.
24 (ROH) Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!

25 (LS) Que les paroles vraies sont persuasives! Mais que prouvent vos remontrances?
25 (ROH) Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!

26 (LS) Voulez-vous donc blâmer ce que j'ai dit, Et ne voir que du vent dans les discours d'un désespéré?
26 (ROH) Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!

27 (LS) Vous accablez un orphelin, Vous persécutez votre ami.
27 (ROH) Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.

28 (LS) Regardez-moi, je vous prie! Vous mentirais-je en face?
28 (ROH) A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.

29 (LS) Revenez, ne soyez pas injustes; Revenez, et reconnaissez mon innocence.
29 (ROH) Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!

30 (LS) Y a-t-il de l'iniquité sur ma langue, Et ma bouche ne discerne-t-elle pas le mal?
30 (ROH) Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy?


Jób 6, 1-30





Verš 3
Elles seraient plus pesantes que le sable de la mer; Voilà pourquoi mes paroles vont jusqu'à la folie!
Prís 27:3 - La pierre est pesante et le sable est lourd, Mais l'humeur de l'insensé pèse plus que l'un et l'autre.

Verš 4
Car les flèches du Tout-Puissant m'ont percé, Et mon âme en suce le venin; Les terreurs de Dieu se rangent en bataille contre moi.
Ž 38:1 - Psaume de David. Pour souvenir. Eternel! ne me punis pas dans ta colère, Et ne me châtie pas dans ta fureur.

Job 6,3 - Jób svoje poblúdenie vyhovára svojím hrozným položením.

Job 6,6 - Tieto verše majú nejasný zmysel. Znamenajú asi toľko, že priatelia Jóbovi nepekne si počínajú, ak pokladajú Jóba za veľkého hriešnika, a tak svojimi slovami zapríčiňujú mu trpkosť miesto potechy. Jób cíti z toho odpor, aký máva človek pred nepožívateľným pokrmom.

Job 6,10 - "Že nezaprel som slová Svätého" (doslovne: "svoje slovo som neskrýval pred Najsvätejším"), t. j. Jób mnohými slovami prosil Pána, aby mohol už umrieť.

Job 6,15-20 - Zima v Palestíne počína sa v novembri výdatnými dažďami. – Potoky sa v tomto čase rozhojňujú vodou. V dobe sucha, keď karavány tiahnuce krajom najviac by potrebovali vodu, vyschnuté potoky trpko klamú každého, kto sa k nim približuje a hľadá v nich vodu.

Job 6,19 - Tema je kvitnúca oáza v severozápadnej Arábii. Sába je dobre známe obchodné stredisko v južnej Arábii.