Kniha Jób

1 (EKU) Nato Jób odpovedal takto:
1 (ROH) A Job odpovedal a riekol:

2 (EKU) Kiežby dôkladne zvážili môj žiaľa celé moje trápenie položili na váhy!
2 (ROH) Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!

3 (EKU) Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené.
3 (ROH) Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.

4 (EKU) Veď mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha.
4 (ROH) Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šíku proti mne.

5 (EKU) Híka vari divý osol nad zelenou trávou, a či vôl ručí nad svojím krmivom?
5 (ROH) Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?

6 (EKU) Či sa jedlo bez chuti neosolí? Má azda vaječný bielok chuť?
6 (ROH) Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?

7 (EKU) Ja sa toho odmietam čo len dotknúť, je to pre mňa, ako keď sa skazí chlieb.
7 (ROH) A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.

8 (EKU) Kiežby sa uskutočnila moja žiadosť a Boh splnil moje očakávanie,
8 (ROH) Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!

9 (EKU) že by sa Bohu páčilo rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a vytnúť ma.
9 (ROH) Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!

10 (EKU) Vtedy by som ešte mal útechu a poskočil by som si zmietaný v kŕčoch. Nech nešetrí! Veď som nezaprel slová Svätého.
10 (ROH) A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.

11 (EKU) Mám azda toľko sily, že môžem čakať a toľko času, že môžem byť trpezlivý?
11 (ROH) Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?

12 (EKU) Je moja sila ako sila kameňa a moje telo pevné ako bronz?
12 (ROH) Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?

13 (EKU) Hľa, nemôžem si sám pomôcť a nemám zdravý rozum.
13 (ROH) Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.

14 (EKU) Zúfalému patrí od blížneho láskavosť, aj keby prestával byť zbožným.
14 (ROH) Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.

15 (EKU) Moji bratia sklamali ako vysychajúci potok. Vzďaľujú sa ako odtekajúce rieky
15 (ROH) Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,

16 (EKU) zakalené ľadom a roztopeným snehom.
16 (ROH) kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;

17 (EKU) Časom vysychajú a strácajú sa, v horúčave miznú zo svojho miesta.
17 (ROH) v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.

18 (EKU) Karavány odbočia zo svojej cesty, dostanú sa do pustatiny a hynú.
18 (ROH) Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.

19 (EKU) Vyčkávali na karavány z Témy, na cestujúcich zo Sáby čakali s nádejou,
19 (ROH) Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!

20 (EKU) no vyšli na hanbu, lebo sa na ne spoliehali, išli ďalej a boli sklamaní.
20 (ROH) Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!

21 (EKU) Teraz ste totiž vy ničomní, pozeráte na ten des a ste prestrašení.
21 (ROH) Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.

22 (EKU) Azda som povedal: Niečo mi dajte!? alebo: Zo svojho dajte za mňa úplatok!?
22 (ROH) Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa

23 (EKU) Alebo: Vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z moci ukrutníkov!?
23 (ROH) a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?

24 (EKU) Poučte ma a stíchnem, vysvetlite mi, kde som zblúdil.
24 (ROH) Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!

25 (EKU) Aké bolestné sú úprimné reči, čo mi to vlastne vyčítate?
25 (ROH) Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!

26 (EKU) Či zamýšľate chytať ma za slová, vari len tak do vetra hovorí zúfalec?
26 (ROH) Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!

27 (EKU) Žrebujete o sirotu a kupčíte so svojím priateľom.
27 (ROH) Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.

28 (EKU) Teraz sa, prosím, obráťte ku mne, či vám do tváre budem klamať,
28 (ROH) A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.

29 (EKU) otočte sa teda, nech sa nestane krivda, obráťte sa ešte, veď tu ide o moju spravodlivosť!
29 (ROH) Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!

30 (EKU) Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?
30 (ROH) Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy?