Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 5, 1-27

1 Krič, či niekto odpovie ti! Na ktorého z duchov sa obrátiš? 2 Pošetilca ničí roztrpčenosť, blázna zasa žiarlivosť zabije. 3 Pošetilca koreň pustiť zrel som, ale hneď som preklial jeho príbytok. 4 Jeho deti blaho nedosiahnu, v bránach zdeptajú ich, zástancu nemajú. 5 Čo sebe nažali, poje hladný, ba aj sprostred tŕnia uchváti to; smädní vyčerpajú ich imanie. 6 Veď nešťastie z prachu nevyrastá, ani bieda nevypučí z pôdy. 7 Človek si sám plodí trápenie, ako z ohňa vyletujú iskry. 8 Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo. 9 Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet! 10 Povrchu zemskému on dažde dáva, zosiela tiež rosu na tvár polí. 11 Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí. 12 Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu. 13 Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia. 14 Aj za dňa bieleho do tmy rútia sa, napoludnie tápu ako v noci. 15 Úbožiaka chráni pred mečom ich úst, pred zlými rukami bedára, 16 takže človek ubitý môže dúfať, ničomnosť však ústa zavrie si. 17 Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj! 18 On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj. 19 Zo šiestich súžení ťa vyslobodí, siedme zlo ťa už nestihne. 20 Za hladu ťa zachráni od smrti, pred ostrím meča za vojny. 21 Pred šľahmi jazyka sa skryješ, neľakneš sa skazy, keď ťa stihne. 22 Vysmeješ sa z nešťastia, z hladomoru, ani zemskej zveri sa báť nebudeš. 23 Ale aj s poľným kamením budeš zmluvu mať, aj poľná zverina bude žiť s tebou v pokoji. 24 Uvidíš, že tvoj stan je bez poruchy, a keď prídeš domov, nepochybí tam nič. 25 Spoznáš, že tvoje potomstvo je početné a tvojich výhonkov je ako bylín na poli. 26 Do hrobu zostúpiš vo vysokom veku, ako keď vŕšia snopy v pravom čase. 27 Pozri, toto sme skúsili a tak to je. Počúvni a vezmi si to k srdcu!“

Verš 3

Pošetilca koreň pustiť zrel som, ale hneď som preklial jeho príbytok.

Ž 37:36 - no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, aj som ho hľadal, ale nenašiel.

Verš 9

Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!

Jób 9:10 - On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.

Ž 72:18 - Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, čo jediný koná zázraky.

Rim 11:33 - Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

Verš 11

Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí.

1Sam 2:7 - Pán robí chudobným i bohatým, ponižuje aj dvíha.

Ž 113:7 - Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára

Verš 12

Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu.

Neh 4:15 - A tak sme my pracovali na stavbe a polovica bola pohotovo s kopijami od východu dennice až kým sa nezažali hviezdy.

Ž 33:10 - Pán marí úmysly pohanov, navnivoč privádza myšlienky národov.

Iz 8:10 - Kujte plán - a stroskotá; hovorte reči - a neobstoja, pretože s nami je Boh.

Verš 13

Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia.

1Kor 3:19 - Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: „On chytá múdrych v ich chytráctve“

Verš 14

Aj za dňa bieleho do tmy rútia sa, napoludnie tápu ako v noci.

Dt 28:29 - takže budeš za jasného dňa matať, ako mace slepý vo svojej tme, ale svoju cestu nenájdeš. Budú ťa ustavične haniť a utláčať a nebudeš mať človeka, ktorý by ti pomohol.

Verš 16

takže človek ubitý môže dúfať, ničomnosť však ústa zavrie si.

Ž 107:42 - Spravodliví to uvidia a potešia sa, ničomníci všetci stratia reč.

Verš 17

Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj!

Prís 3:11 - Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa cúdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie,

Heb 12:5 - A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá.

Jak 1:12 - Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

Zjv 3:19 - Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie.

Verš 18

On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj.

Dt 32:39 - Pozrite: Ja som sám jediný a niet Boha okrem mňa; ja zabíjam, aj život navraciam, zraňujem, aj uzdravujem; a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!

1Sam 2:6 - Pán usmrcuje aj oživuje, posiela do pekiel a volá aj späť.

Oz 6:1 - Poďte, vráťme sa k Pánovi, lebo on nás poranil a on nás uzdraví, udrel nás, ale ošetrí.

Verš 19

Zo šiestich súžení ťa vyslobodí, siedme zlo ťa už nestihne.

Ž 91:3 - Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov a zo zhubného moru.

Verš 23

Ale aj s poľným kamením budeš zmluvu mať, aj poľná zverina bude žiť s tebou v pokoji.

Oz 2:18 - V ten deň - hovorí Pán - bude ma volať: »Môj manžel!« a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«

Job 5,1 - Nepomáha pokus a opovážlivosť človeka, keby chcel Boha ťahať pred súd za to, že musí znášať ťažký osud. Nijaký človek, ba ani anjel, by sa neodvážil zaujať úrad sudcu v tomto prípade, keby šlo o to, aby sa vynášal súd nad Bohom.

Job 5,2 - Boh iba pokorným, t.j. kajúcim, priznáva zvláštne milosti.

Job 5,4 - V bránach mesta konali sa súdy.

Job 5,6 - Utrpenie človeka nie je čisto výplodom prírody, ale sám hriešnik si je najčastejšie príčinou svojho utrpenia.

Job 5,17-27 - Úsek opisuje opätovné nadobudnutie šťastia trpiaceho človeka, ktorý zo svojej hriešnosti obráti sa k Bohu. Je to pre Jóba nepriame povzbudenie, aby sa usiloval v duchu pokánia k Bohu sa obrátiť. Má sa priznať k svojej hriešnosti, odprosiť Boha a oddať sa jeho milosrdenstvu. Boh nikoho nesklame.

Job 5,19 - Číslicový výrok, ktorý sedmičku uvádza ako pojem plnosti (porov. 33,14.29; 40,5; Prís 30,15 a i.).

Job 5,22 - Poľná úroda mala mnoho škodcov aj z radov zvierat. Tak hubila úrodu divá zver (Ez 14,21), myši (1 Sam 6,4 n.), kobylky (Joel 1, 4), mravce (Prís 6,6–8).

Job 5,23 - V kamenistej pôde darila sa oliva (29,6; Dt 32,13 n.) a najmä vinič.