Kniha Jób

1 (EKU) Nádej, že ho budeš mať, je márna. Či už pohľad na jeho zjav nevyvoláva mdlobu?
1 (ROH) Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?

2 (EKU) Nikto nie je taký odvážny, aby sa proti nemu postavil. Kto by už potom predo mnou obstál?
2 (ROH) Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!

3 (EKU) Kto mi niečo prvý dal, aby som sa mu musel odmeniť? Veď všetko pod nebom mi patrí.
3 (ROH) Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.

4 (EKU) Nebudem mlčať o jeho údoch ani o jeho obrovskej sile, ani o kráse jeho vzrastu.
4 (ROH) Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.

5 (EKU) Kto ho zbavil panciera, kto prenikol za dvojitý rad jeho zubov?
5 (ROH) Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?

6 (EKU) Kto otvoril vráta jeho papule? Vôkol jeho zubov je hrôza.
6 (ROH) Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.

7 (EKU) Jeho chrbát je ako rady štítov, sú tesne uzavreté a zapečatené.
7 (ROH) Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.

8 (EKU) Jeden k druhému tak priliehajú, že ani vietor neprenikne medzi ne.
8 (ROH) Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.

9 (EKU) Navzájom sú pospájané, sú zopnuté, nedajú sa rozdeliť.
9 (ROH) Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.

10 (EKU) Keď kýchne, zapaľuje sa svetlo, oči má ako riasy rannej zory.
10 (ROH) Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.

11 (EKU) Z papule mu vychádzajú pochodne, prskajú ohnivé iskry.
11 (ROH) Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.

12 (EKU) Z nozdier sa mu valí dym ako spod rozdúchaného kotla alebo ako z tŕstia.
12 (ROH) Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.

13 (EKU) Jeho dych rozpaľuje uhlíky, z papule mu šľahá plameň.
13 (ROH) Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.

14 (EKU) V jeho šiji prebýva sila, hrôza pred ním tancuje.
14 (ROH) V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.

15 (EKU) Laloky jeho tela k sebe priliehajú, sú na ňom ako odliate, netrasú sa.
15 (ROH) Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.

16 (EKU) Jeho srdce je tvrdé sťa skala, nepoddajné ako spodný mlynský kameň.
16 (ROH) Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.

17 (EKU) Keď vstane, mocní sa strachujú, keď ničí, strácajú hlavu.
17 (ROH) Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.

18 (EKU) Ak ho aj meč zasiahne, bezvýsledne, podobne kopija, šíp aj oštep.
18 (ROH) Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.

19 (EKU) Železo považuje za slamu, bronz za práchnivé drevo.
19 (ROH) Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.

20 (EKU) Strela z luku ho nedonúti zutekať, kamene z praku sa na ňom menia na plevy.
20 (ROH) Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.

21 (EKU) Kyjak mu pripadá ako steblo, chveniu oštepa sa iba smeje.
21 (ROH) Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.

22 (EKU) Naspodu má akoby ostré črepiny, ťahá sa v blate ako mlátiaci cep.
22 (ROH) Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.

23 (EKU) Hlbinu sťa hrniec do varu uvádza, more používa ako fľaštičku na voňavku.
23 (ROH) Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.

24 (EKU) Za sebou zanecháva žiarivú dráhu, takže prahlbina pripomína šedivú hlavu.
24 (ROH) Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.

25 (EKU) Na zemi ho nemožno k ničomu pripodobniť, tak je utvorený, že nepozná strach.
25 (ROH) Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.

26 (EKU) Na všetko pyšné pozerá zhora, kráľom je nad všetkými šelmami.
26 (ROH) Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.