Kniha Jób

1 (EKU) Nádej, že ho budeš mať, je márna. Či už pohľad na jeho zjav nevyvoláva mdlobu?
1 (KAT) Nádej (muža) bude veru zmarená, pri pohľade naňho hneď sa vyvráti.

2 (EKU) Nikto nie je taký odvážny, aby sa proti nemu postavil. Kto by už potom predo mnou obstál?
2 (KAT) Nenapajedí sa, keď ho vyrušia? Ktože vtedy pred ním môže vydržať?

3 (EKU) Kto mi niečo prvý dal, aby som sa mu musel odmeniť? Veď všetko pod nebom mi patrí.
3 (KAT) Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa? Pod šírym ver’ nebom nikto zaiste.

4 (EKU) Nebudem mlčať o jeho údoch ani o jeho obrovskej sile, ani o kráse jeho vzrastu.
4 (KAT) Tiež o údoch jeho mlčať nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet.

5 (EKU) Kto ho zbavil panciera, kto prenikol za dvojitý rad jeho zubov?
5 (KAT) Ktože môže zobliecť vrchný odev mu, do dvojitého mu vniknúť brnenia?

6 (EKU) Kto otvoril vráta jeho papule? Vôkol jeho zubov je hrôza.
6 (KAT) Brány tlamy jeho ktože rozovrie? Hrôza obkľučuje jeho zubiská.

7 (EKU) Jeho chrbát je ako rady štítov, sú tesne uzavreté a zapečatené.
7 (KAT) Ako husté štíty jeho chrbát je, pospájané tmelom sťaby z kremeňa.

8 (EKU) Jeden k druhému tak priliehajú, že ani vietor neprenikne medzi ne.
8 (KAT) Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel.

9 (EKU) Navzájom sú pospájané, sú zopnuté, nedajú sa rozdeliť.
9 (KAT) Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa.

10 (EKU) Keď kýchne, zapaľuje sa svetlo, oči má ako riasy rannej zory.
10 (KAT) Keď sa mu (raz) kýchne, až sa zablysne, jeho oči sú sťa brvy zornice.

11 (EKU) Z papule mu vychádzajú pochodne, prskajú ohnivé iskry.
11 (KAT) Z jeho pažeráka jak by plameň šiel, sťaby sršali tiež iskry ohnivé.

12 (EKU) Z nozdier sa mu valí dym ako spod rozdúchaného kotla alebo ako z tŕstia.
12 (KAT) Z jeho nozdier para vystupuje ver’ jak z hrnca na ohni, keď je vo vare.

13 (EKU) Jeho dych rozpaľuje uhlíky, z papule mu šľahá plameň.
13 (KAT) Jeho dych by uhlie vari zapálil, akoby mu plameň z tlamy vyšľahol.

14 (EKU) V jeho šiji prebýva sila, hrôza pred ním tancuje.
14 (KAT) V jeho šiji iste sila spočíva, všade ho predchádza hrôza desivá.

15 (EKU) Laloky jeho tela k sebe priliehajú, sú na ňom ako odliate, netrasú sa.
15 (KAT) Svaly jeho tela pevne poja sa, môžeš tlačiť na ne, nepovolia však.

16 (EKU) Jeho srdce je tvrdé sťa skala, nepoddajné ako spodný mlynský kameň.
16 (KAT) Tuhé ani kameň jeho srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je.

17 (EKU) Keď vstane, mocní sa strachujú, keď ničí, strácajú hlavu.
17 (KAT) Pred jeho velebou vlny trasú sa, ba aj mora príboj (pred ním) ustúpi.

18 (EKU) Ak ho aj meč zasiahne, bezvýsledne, podobne kopija, šíp aj oštep.
18 (KAT) Meč ak zasiahne ho, nič mu nespraví, ani pika, oštep, strela vôbec nič.

19 (EKU) Železo považuje za slamu, bronz za práchnivé drevo.
19 (KAT) Železo on má len sťaby za sečku, mosadz mu je iba drevom práchnivým.

20 (EKU) Strela z luku ho nedonúti zutekať, kamene z praku sa na ňom menia na plevy.
20 (KAT) Na útek ho strelec zahnať nemôže, ako pleva sú mu z praku kamene.

21 (EKU) Kyjak mu pripadá ako steblo, chveniu oštepa sa iba smeje.
21 (KAT) Kyj sa mu jak steblo tŕstia pozdáva, keď oštepy svištia, on sa rehoce.

22 (EKU) Naspodu má akoby ostré črepiny, ťahá sa v blate ako mlátiaci cep.
22 (KAT) Pod ním jak by boli ostré črepiny, sanicu on (nimi) v bahne vytlačí.

23 (EKU) Hlbinu sťa hrniec do varu uvádza, more používa ako fľaštičku na voňavku.
23 (KAT) Zvíri ani kotol hlbočinu on z mora si nádobku robí na olej.

24 (EKU) Za sebou zanecháva žiarivú dráhu, takže prahlbina pripomína šedivú hlavu.
24 (KAT) Jeho cesta za ním trblieta sa ver’ hĺbka sťaby bola vlasmi sivými.

25 (EKU) Na zemi ho nemožno k ničomu pripodobniť, tak je utvorený, že nepozná strach.
25 (KAT) Na zemi sa jemu nevyrovná nik, veď on stvorený bol nebojazlivý.

26 (EKU) Na všetko pyšné pozerá zhora, kráľom je nad všetkými šelmami.
26 (KAT) On gáni na všetky hrdé bytosti a všetkým šelmám je iste kráľom on.“