Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(RIV - Talianský - Riveduta)

Jób 4, 1-21

1 (RIV) Allora Elifaz di Teman rispose disse:
1 (ROH) Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

2 (RIV) "Se provassimo a dirti una parola ti darebbe fastidio? Ma chi potrebbe trattener le parole?
2 (ROH) Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!

3 (RIV) Ecco tu n’hai ammaestrati molti, hai fortificato le mani stanche;
3 (ROH) Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;

4 (RIV) le tue parole hanno rialzato chi stava cadendo, hai raffermato le ginocchia vacillanti;
4 (ROH) tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.

5 (RIV) e ora che il male piomba su te, tu ti lasci abbattere; ora ch’è giunto fino a te, sei tutto smarrito.
5 (ROH) A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.

6 (RIV) La tua pietà non è forse la tua fiducia, e l’integrità della tua vita la speranza tua?
6 (ROH) Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?

7 (RIV) Ricorda: quale innocente perì mai? e dove furono gli uomini retti mai distrutti?
7 (ROH) Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?

8 (RIV) Io per me ho visto che coloro che arano iniquità e seminano tormenti, ne mietono i frutti.
8 (ROH) Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.

9 (RIV) Al soffio di Dio essi periscono, dal vento del suo corruccio son consumati.
9 (ROH) Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.

10 (RIV) Spenta è la voce del ruggente, sono spezzati i denti dei leoncelli.
10 (ROH) Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;

11 (RIV) Perisce per mancanza di preda il forte leone, e restan dispersi i piccini della leonessa.
11 (ROH) starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.

12 (RIV) Una parola m’è furtivamente giunta, e il mio orecchio ne ha còlto il lieve sussurro.
12 (ROH) Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.

13 (RIV) Fra i pensieri delle visioni notturne, quando un sonno profondo cade sui mortali,
13 (ROH) V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,

14 (RIV) uno spavento mi prese, un tremore che mi fece fremer tutte l’ossa.
14 (ROH) nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.

15 (RIV) Uno spirito mi passò dinanzi, e i peli mi si rizzarono addosso.
15 (ROH) Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.

16 (RIV) Si fermò, ma non riconobbi il suo sembiante; una figura mi stava davanti agli occhi e udii una voce sommessa che diceva:
16 (ROH) Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:

17 (RIV) "Può il mortale esser giusto dinanzi a Dio? Può l’uomo esser puro dinanzi al suo Fattore?
17 (ROH) Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?

18 (RIV) Ecco, Iddio non si fida de’ suoi propri servi, e trova difetti nei suoi angeli;
18 (ROH) Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.

19 (RIV) quanto più in quelli che stanno in case d’argilla, che han per fondamento la polvere e son schiacciati al par delle tignuole!
19 (ROH) A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

20 (RIV) Tra la mattina e la sera sono infranti; periscono per sempre, senza che alcuno se ne accorga.
20 (ROH) Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.

21 (RIV) La corda della lor tenda, ecco, è strappata, e muoion senza posseder la sapienza".
21 (ROH) Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.

Verš 8

Io per me ho visto che coloro che arano iniquità e seminano tormenti, ne mietono i frutti.

Jób 15:35 - L’empio concepisce malizia, e partorisce rovina; ei si prepara in seno il disinganno".

Ž 7:14 - Ecco, il malvagio è in doglie per produrre iniquità. Egli ha concepito malizia e partorisce menzogna.

Prís 22:8 - Chi semina iniquità miete sciagura, e la verga della sua collera è infranta.

Iz 59:4 - Nessuno muove causa con giustizia, nessuno la discute con verità; s’appoggiano su quel che non è, dicon menzogne, concepiscono il male, partoriscono l’iniquità.

Oz 10:13 - Voi avete arata la malvagità, avete mietuto l’iniquità, avete mangiato il frutto della menzogna; poiché tu hai confidato nelle tue vie, nella moltitudine de’ tuoi prodi.

Gal 6:7 - Non v’ingannate; non si può beffarsi di Dio; poiché quello che l’uomo avrà seminato, quello pure mieterà.

Verš 9

Al soffio di Dio essi periscono, dal vento del suo corruccio son consumati.

Iz 11:4 - ma giudicherà i poveri con giustizia, farà ragione con equità agli umili del paese. Colpirà il paese con la verga della sua bocca, e col soffio delle sue labbra farà morir l’empio.

Verš 18

Ecco, Iddio non si fida de’ suoi propri servi, e trova difetti nei suoi angeli;

Jób 15:15 - Ecco, Iddio non si fida nemmeno de’ suoi santi, i cieli non son puri agli occhi suoi;

2Pt 2:4 - Perché se Dio non risparmiò gli angeli che aveano peccato, ma li inabissò, confinandoli in antri tenebrosi per esservi custoditi pel giudizio;

Job 4,1 - Elifaz z Temanu bol asi najstarší z priateľov Jóbových, a preto jemu ako najprednejšiemu a najskúsenejšiemu patrilo prvé slovo, keď sa začína hádka o príčinách Jóbovho utrpenia.

Job 4,7 - Jób nemá príčiny, aby sa oddal zúfalosti. Ak jeho zbožnosť bola vždy úprimná, tá ho oprávňuje teraz, aby dôveroval v Boha a očakával v plnej nádeji, že jeho utrpenie bude iba prechodné. Vlastná skúsenosť má presvedčiť Jóba o tom, že len hriešnici, a nie spravodliví ľudia hynú v nešťastí.

Job 4,12-21 - Elifaz pokladá svoj nočný sen za zjavenie Božie a odvoláva sa naň, aby potvrdil svoju mienku o neúprosnej odvete Božej za hriešne skutky ľudí. Domnelé slovo Božie, ktoré tu Elifaz uvádza, neobsahuje nijakú nesprávnu náuku. Avšak jeho uzávery a najmä dôsledky namierené proti Jóbovi už nie sú vo všetkom oprávnené.

Job 4,17 - Pred nekonečnou svätosťou Božou každý človek musí sa cítiť hriešnikom.

Job 4,18 - "Sluhovia Boží" sú anjeli. Bez pomoci Božej nevedela by sa udržať ani anjelská prirodzenosť, lebo aj ona je iba stvorená, a tak podlieha premene a pominuteľnosti. – "Svojim sluhom nedôveruje" doslovne: "Nepriznáva to ani anjelom", t. j. že by sami mohli byť trvale dokonalí.

Job 4,19 - Porov. Múd 9,15; 2 Kor 5,1; porov. Gn 2,7.

Job 4,21 - "Nie v múdrosti" doslovne: "pre nedostatok múdrosti". V tom je zaiste nerozumnosť, že hriešnika nepoučia ani jeho vlastné utrpenia. Nič ho nevie nakloniť, aby svoj život polepšil. Rúti sa slepo do svojho nešťastia.