  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Jób 4, 1-21 |
1 (ROH) Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2 (ROH) Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
3 (ROH) Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
4 (ROH) tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
5 (ROH) A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
6 (ROH) Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
7 (ROH) Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
8 (ROH) Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
9 (ROH) Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
10 (ROH) Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
11 (ROH) starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
12 (ROH) Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
13 (ROH) V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
14 (ROH) nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
15 (ROH) Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
16 (ROH) Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
17 (ROH) Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
18 (ROH) Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
19 (ROH) A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
20 (ROH) Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
21 (ROH) Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.
| | | Jób 4, 1-21 |
Verš 8
Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
Jób 15:35 - Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.
Ž 7:14 - a prihotovil si smrteľnú zbroj, svoje šípy urobil pre bezľútostných prenasledovníkov.
Prís 22:8 - Ten, kto rozsieva neprávosť, bude žať zkazu, a prút jeho prchlivosti bude mať koniec.
Iz 59:4 - Nie je nikoho, kto by volal po spravedlivosti, ani nieto ničoho, čo by sa súdilo po pravde. Každý sa nadeje na márnosť a hovorí klamstvo; tehotneje trápením a plodí neprávosť.
Oz 10:13 - Ale vy ste orali bezbožnosť; žali ste neprávosť a jedli ste ovocie klamstva, lebo si sa nadejal na svoju cestu, na množstvo svojich hrdinov.
Gal 6:7 - Nemýľte sa Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať.
Verš 9
Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
Iz 11:4 - ale bude súdiť chudobných podľa spravedlivosti a bude trestať tichých zeme podľa spravedlivého práva, bude biť zem prútom svojich úst a duchom svojich rtov zabije bezbožného.
Verš 18
Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
Jób 15:15 - Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!
2Pt 2:4 - Lebo ak Bôh neušetril anjelov, ktorí zhrešili, ale ich v reťaziach mrákoty uvrhnul do podsvetného žalára a strážených vydal súdu
Job 4,1 - Elifaz z Temanu bol asi najstarší z priateľov Jóbových, a preto jemu ako najprednejšiemu a najskúsenejšiemu patrilo prvé slovo, keď sa začína hádka o príčinách Jóbovho utrpenia.
Job 4,7 - Jób nemá príčiny, aby sa oddal zúfalosti. Ak jeho zbožnosť bola vždy úprimná, tá ho oprávňuje teraz, aby dôveroval v Boha a očakával v plnej nádeji, že jeho utrpenie bude iba prechodné. Vlastná skúsenosť má presvedčiť Jóba o tom, že len hriešnici, a nie spravodliví ľudia hynú v nešťastí.
Job 4,12-21 - Elifaz pokladá svoj nočný sen za zjavenie Božie a odvoláva sa naň, aby potvrdil svoju mienku o neúprosnej odvete Božej za hriešne skutky ľudí. Domnelé slovo Božie, ktoré tu Elifaz uvádza, neobsahuje nijakú nesprávnu náuku. Avšak jeho uzávery a najmä dôsledky namierené proti Jóbovi už nie sú vo všetkom oprávnené.
Job 4,17 - Pred nekonečnou svätosťou Božou každý človek musí sa cítiť hriešnikom.
Job 4,18 - "Sluhovia Boží" sú anjeli. Bez pomoci Božej nevedela by sa udržať ani anjelská prirodzenosť, lebo aj ona je iba stvorená, a tak podlieha premene a pominuteľnosti. – "Svojim sluhom nedôveruje" doslovne: "Nepriznáva to ani anjelom", t. j. že by sami mohli byť trvale dokonalí.
Job 4,19 - Porov. Múd 9,15; 2 Kor 5,1; porov. Gn 2,7.
Job 4,21 - "Nie v múdrosti" doslovne: "pre nedostatok múdrosti". V tom je zaiste nerozumnosť, že hriešnika nepoučia ani jeho vlastné utrpenia. Nič ho nevie nakloniť, aby svoj život polepšil. Rúti sa slepo do svojho nešťastia.
