výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 4, 1-21

1 (KAT) Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
1 (WLC) וַ֭יַּעַן אֱלִיפַ֥ז הַֽתֵּימָנִ֗י וַיֹּאמַֽר׃
1 (RIV) Allora Elifaz di Teman rispose disse:

2 (KAT) „Možno s tebou hovoriť? Veď skleslý si! Kto však mohol by sa zdržať slova?
2 (WLC) הֲנִסָּ֬ה דָבָ֣ר אֵלֶ֣יךָ תִּלְאֶ֑ה וַעְצֹ֥ר בְּ֝מִלִּ֗ין מִ֣י יוּכָֽל׃
2 (RIV) "Se provassimo a dirti una parola ti darebbe fastidio? Ma chi potrebbe trattener le parole?

3 (KAT) Mnohých si zaiste poučoval, utužoval ochabnuté ruky,
3 (WLC) הִ֭נֵּה יִסַּ֣רְתָּ רַבִּ֑ים וְיָדַ֖יִם רָפֹ֣ות תְּחַזֵּֽק׃
3 (RIV) Ecco tu n’hai ammaestrati molti, hai fortificato le mani stanche;

4 (KAT) posilňoval chvejúce sa nohy, obodroval slovom nestálych.
4 (WLC) כֹּ֖ושֵׁל יְקִימ֣וּן מִלֶּ֑יךָ וּבִרְכַּ֖יִם כֹּרְעֹ֣ות תְּאַמֵּֽץ׃
4 (RIV) le tue parole hanno rialzato chi stava cadendo, hai raffermato le ginocchia vacillanti;

5 (KAT) Keď to prišlo na teba, mrzíš sa, keď sa ťa to dotklo, si skľúčený.
5 (WLC) כִּ֤י עַתָּ֨ה ׀ תָּבֹ֣וא אֵלֶ֣יךָ וַתֵּ֑לֶא תִּגַּ֥ע עָ֝דֶ֗יךָ וַתִּבָּהֵֽל׃
5 (RIV) e ora che il male piomba su te, tu ti lasci abbattere; ora ch’è giunto fino a te, sei tutto smarrito.

6 (KAT) Nádej v bázeň pred Bohom neskladáš už, na život dobrý nespoliehaš sa?
6 (WLC) הֲלֹ֣א יִ֭רְאָתְךָ כִּסְלָתֶ֑ךָ תִּ֝קְוָתְךָ֗ וְתֹ֣ם דְּרָכֶֽיךָ׃
6 (RIV) La tua pietà non è forse la tua fiducia, e l’integrità della tua vita la speranza tua?

7 (KAT) Len si spomeň: Nevinný var’ zhynul? A či dobrí vyhubení boli?
7 (WLC) זְכָר־נָ֗א מִ֤י ה֣וּא נָקִ֣י אָבָ֑ד וְ֝אֵיפֹ֗ה יְשָׁרִ֥ים נִכְחָֽדוּ׃
7 (RIV) Ricorda: quale innocente perì mai? e dove furono gli uomini retti mai distrutti?

8 (KAT) Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich aj žnú.
8 (WLC) כַּאֲשֶׁ֣ר רָ֭אִיתִי חֹ֣רְשֵׁי אָ֑וֶן וְזֹרְעֵ֖י עָמָ֣ל יִקְצְרֻֽהוּ׃
8 (RIV) Io per me ho visto che coloro che arano iniquità e seminano tormenti, ne mietono i frutti.

9 (KAT) Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.
9 (WLC) מִנִּשְׁמַ֣ת אֱלֹ֣והַ יֹאבֵ֑דוּ וּמֵר֖וּחַ אַפֹּ֣ו יִכְלֽוּ׃
9 (RIV) Al soffio di Dio essi periscono, dal vento del suo corruccio son consumati.

10 (KAT) Leva rev, vysk levice (umĺknu hneď), zuby ich levíčat sa vylámu.
10 (WLC) שַׁאֲגַ֣ת אַ֭רְיֵה וְקֹ֣ול שָׁ֑חַל וְשִׁנֵּ֖י כְפִירִ֣ים נִתָּֽעוּ׃
10 (RIV) Spenta è la voce del ruggente, sono spezzati i denti dei leoncelli.

11 (KAT) Lev hynie, keď nieto koristi mladé levíčatá sa rozpŕchnu.
11 (WLC) לַ֭יִשׁ אֹבֵ֣ד מִבְּלִי־טָ֑רֶף וּבְנֵ֥י לָ֝בִ֗יא יִתְפָּרָֽדוּ׃
11 (RIV) Perisce per mancanza di preda il forte leone, e restan dispersi i piccini della leonessa.

12 (KAT) Do sluchu mi slovo prišlo úchytkom, moje uši zachytili čosi…
12 (WLC) וְ֭אֵלַי דָּבָ֣ר יְגֻנָּ֑ב וַתִּקַּ֥ח אָ֝זְנִ֗י שֵׁ֣מֶץ מֶֽנְהֽוּ׃
12 (RIV) Una parola m’è furtivamente giunta, e il mio orecchio ne ha còlto il lieve sussurro.

13 (KAT) Raz dumal som v ľaku nočných preludov, keď na ľudí tuhý spánok chodí.
13 (WLC) בִּ֭שְׂעִפִּים מֵחֶזְיֹנֹ֣ות לָ֑יְלָה בִּנְפֹ֥ל תַּ֝רְדֵּמָ֗ה עַל־אֲנָשִֽׁים׃
13 (RIV) Fra i pensieri delle visioni notturne, quando un sonno profondo cade sui mortali,

14 (KAT) Strach a triaška prišli na mňa vzápätí, až mi rozochveli všetky kosti.
14 (WLC) פַּ֣חַד קְ֭רָאַנִי וּרְעָדָ֑ה וְרֹ֖ב עַצְמֹותַ֣י הִפְחִֽיד׃
14 (RIV) uno spavento mi prese, un tremore che mi fece fremer tutte l’ossa.

15 (KAT) A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali.
15 (WLC) וְ֭רוּחַ עַל־פָּנַ֣י יַחֲלֹ֑ף תְּ֝סַמֵּ֗ר שַֽׂעֲרַ֥ת בְּשָׂרִֽי׃
15 (RIV) Uno spirito mi passò dinanzi, e i peli mi si rizzarono addosso.

16 (KAT) Zastal… Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:
16 (WLC) יַעֲמֹ֤ד ׀ וְֽלֹא־אַכִּ֬יר מַרְאֵ֗הוּ תְּ֭מוּנָה לְנֶ֣גֶד עֵינָ֑י דְּמָמָ֖ה וָקֹ֣ול אֶשְׁמָֽע׃
16 (RIV) Si fermò, ma non riconobbi il suo sembiante; una figura mi stava davanti agli occhi e udii una voce sommessa che diceva:

17 (KAT) »Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?«
17 (WLC) הַֽ֭אֱנֹושׁ מֵאֱלֹ֣והַ יִצְדָּ֑ק אִ֥ם מֵ֝עֹשֵׂ֗הוּ יִטְהַר־גָּֽבֶר׃
17 (RIV) "Può il mortale esser giusto dinanzi a Dio? Può l’uomo esser puro dinanzi al suo Fattore?

18 (KAT) Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,
18 (WLC) הֵ֣ן בַּ֭עֲבָדָיו לֹ֣א יַאֲמִ֑ין וּ֝בְמַלְאָכָ֗יו יָשִׂ֥ים תָּהֳלָֽה׃
18 (RIV) Ecco, Iddio non si fida de’ suoi propri servi, e trova difetti nei suoi angeli;

19 (KAT) tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení.
19 (WLC) אַ֤ף ׀ שֹׁכְנֵ֬י בָֽתֵּי־חֹ֗מֶר אֲשֶׁר־בֶּעָפָ֥ר יְסֹודָ֑ם יְ֝דַכְּא֗וּם לִפְנֵי־עָֽשׁ׃
19 (RIV) quanto più in quelli che stanno in case d’argilla, che han per fondamento la polvere e son schiacciati al par delle tignuole!

20 (KAT) Od svitania do mrku rozpadnú sa, ani netušia ako - navždy hynú.
20 (WLC) מִבֹּ֣קֶר לָעֶ֣רֶב יֻכַּ֑תּוּ מִבְּלִ֥י מֵ֝שִׂ֗ים לָנֶ֥צַח יֹאבֵֽדוּ׃
20 (RIV) Tra la mattina e la sera sono infranti; periscono per sempre, senza che alcuno se ne accorga.

21 (KAT) Povrázky ich stanu im roztrhajú, musia zomrieť, no nie v múdrosti.
21 (WLC) הֲלֹא־נִסַּ֣ע יִתְרָ֣ם בָּ֑ם יָ֝מ֗וּתוּ וְלֹ֣א בְחָכְמָֽה׃
21 (RIV) La corda della lor tenda, ecco, è strappata, e muoion senza posseder la sapienza".


Jób 4, 1-21





Verš 8
Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich aj žnú.
Jób 15:35 - Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož.“
Ž 7:14 - Pripraví si smrtonosné zbrane, svoje šípy naplní ohňom.
Prís 22:8 - Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať, prút jeho prchkosti sa pominie.
Iz 59:4 - Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie.
Oz 10:13 - Zaorávali ste zločin, žali ste neprávosť, jedli ste ovocie lži. Lebo si sa na svoje cesty spoliehal, na množstvo svojich silákov.
Gal 6:7 - Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať.

Verš 9
Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.
Iz 11:4 - ale v pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. I porazí zem prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí zlosyna.

Verš 18
Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,
Jób 15:15 - Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
2Pt 2:4 - Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu.

Job 4,1 - Elifaz z Temanu bol asi najstarší z priateľov Jóbových, a preto jemu ako najprednejšiemu a najskúsenejšiemu patrilo prvé slovo, keď sa začína hádka o príčinách Jóbovho utrpenia.

Job 4,7 - Jób nemá príčiny, aby sa oddal zúfalosti. Ak jeho zbožnosť bola vždy úprimná, tá ho oprávňuje teraz, aby dôveroval v Boha a očakával v plnej nádeji, že jeho utrpenie bude iba prechodné. Vlastná skúsenosť má presvedčiť Jóba o tom, že len hriešnici, a nie spravodliví ľudia hynú v nešťastí.

Job 4,12-21 - Elifaz pokladá svoj nočný sen za zjavenie Božie a odvoláva sa naň, aby potvrdil svoju mienku o neúprosnej odvete Božej za hriešne skutky ľudí. Domnelé slovo Božie, ktoré tu Elifaz uvádza, neobsahuje nijakú nesprávnu náuku. Avšak jeho uzávery a najmä dôsledky namierené proti Jóbovi už nie sú vo všetkom oprávnené.

Job 4,17 - Pred nekonečnou svätosťou Božou každý človek musí sa cítiť hriešnikom.

Job 4,18 - "Sluhovia Boží" sú anjeli. Bez pomoci Božej nevedela by sa udržať ani anjelská prirodzenosť, lebo aj ona je iba stvorená, a tak podlieha premene a pominuteľnosti. – "Svojim sluhom nedôveruje" doslovne: "Nepriznáva to ani anjelom", t. j. že by sami mohli byť trvale dokonalí.

Job 4,19 - Porov. Múd 9,15; 2 Kor 5,1; porov. Gn 2,7.

Job 4,21 - "Nie v múdrosti" doslovne: "pre nedostatok múdrosti". V tom je zaiste nerozumnosť, že hriešnika nepoučia ani jeho vlastné utrpenia. Nič ho nevie nakloniť, aby svoj život polepšil. Rúti sa slepo do svojho nešťastia.