Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 4, 1-21

1 Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel: 2 „Možno s tebou hovoriť? Veď skleslý si! Kto však mohol by sa zdržať slova? 3 Mnohých si zaiste poučoval, utužoval ochabnuté ruky, 4 posilňoval chvejúce sa nohy, obodroval slovom nestálych. 5 Keď to prišlo na teba, mrzíš sa, keď sa ťa to dotklo, si skľúčený. 6 Nádej v bázeň pred Bohom neskladáš už, na život dobrý nespoliehaš sa? 7 Len si spomeň: Nevinný var’ zhynul? A či dobrí vyhubení boli? 8 Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich aj žnú. 9 Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí. 10 Leva rev, vysk levice (umĺknu hneď), zuby ich levíčat sa vylámu. 11 Lev hynie, keď nieto koristi mladé levíčatá sa rozpŕchnu. 12 Do sluchu mi slovo prišlo úchytkom, moje uši zachytili čosi… 13 Raz dumal som v ľaku nočných preludov, keď na ľudí tuhý spánok chodí. 14 Strach a triaška prišli na mňa vzápätí, až mi rozochveli všetky kosti. 15 A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali. 16 Zastal… Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som: 17 »Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?« 18 Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí, 19 tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení. 20 Od svitania do mrku rozpadnú sa, ani netušia ako - navždy hynú. 21 Povrázky ich stanu im roztrhajú, musia zomrieť, no nie v múdrosti.

Verš 8

Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich aj žnú.

Jób 15:35 - Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož.“

Ž 7:14 - Pripraví si smrtonosné zbrane, svoje šípy naplní ohňom.

Prís 22:8 - Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať, prút jeho prchkosti sa pominie.

Iz 59:4 - Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie.

Oz 10:13 - Zaorávali ste zločin, žali ste neprávosť, jedli ste ovocie lži. Lebo si sa na svoje cesty spoliehal, na množstvo svojich silákov.

Gal 6:7 - Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať.

Verš 9

Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.

Iz 11:4 - ale v pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. I porazí zem prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí zlosyna.

Verš 18

Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,

Jób 15:15 - Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,

2Pt 2:4 - Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu.

Job 4,1 - Elifaz z Temanu bol asi najstarší z priateľov Jóbových, a preto jemu ako najprednejšiemu a najskúsenejšiemu patrilo prvé slovo, keď sa začína hádka o príčinách Jóbovho utrpenia.

Job 4,7 - Jób nemá príčiny, aby sa oddal zúfalosti. Ak jeho zbožnosť bola vždy úprimná, tá ho oprávňuje teraz, aby dôveroval v Boha a očakával v plnej nádeji, že jeho utrpenie bude iba prechodné. Vlastná skúsenosť má presvedčiť Jóba o tom, že len hriešnici, a nie spravodliví ľudia hynú v nešťastí.

Job 4,12-21 - Elifaz pokladá svoj nočný sen za zjavenie Božie a odvoláva sa naň, aby potvrdil svoju mienku o neúprosnej odvete Božej za hriešne skutky ľudí. Domnelé slovo Božie, ktoré tu Elifaz uvádza, neobsahuje nijakú nesprávnu náuku. Avšak jeho uzávery a najmä dôsledky namierené proti Jóbovi už nie sú vo všetkom oprávnené.

Job 4,17 - Pred nekonečnou svätosťou Božou každý človek musí sa cítiť hriešnikom.

Job 4,18 - "Sluhovia Boží" sú anjeli. Bez pomoci Božej nevedela by sa udržať ani anjelská prirodzenosť, lebo aj ona je iba stvorená, a tak podlieha premene a pominuteľnosti. – "Svojim sluhom nedôveruje" doslovne: "Nepriznáva to ani anjelom", t. j. že by sami mohli byť trvale dokonalí.

Job 4,19 - Porov. Múd 9,15; 2 Kor 5,1; porov. Gn 2,7.

Job 4,21 - "Nie v múdrosti" doslovne: "pre nedostatok múdrosti". V tom je zaiste nerozumnosť, že hriešnika nepoučia ani jeho vlastné utrpenia. Nič ho nevie nakloniť, aby svoj život polepšil. Rúti sa slepo do svojho nešťastia.