výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 38, 1-41

1 (KAT) Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi:
1 (WLC) וַיַּֽעַן־יְהוָ֣ה אֶת־אִ֭יֹּוב [מִן כ] [הַסְּעָרָה כ] (מִ֥ן ׀ ק) (הַסְּעָרָ֗ה ק) וַיֹּאמַֽר׃
1 (RIV) Allora l’Eterno rispose a Giobbe dal seno della tempesta, e disse:

2 (KAT) „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
2 (WLC) מִ֤י זֶ֨ה ׀ מַחְשִׁ֖יךְ עֵצָ֥ה בְמִלִּ֗ין בְּֽלִי־דָֽעַת׃
2 (RIV) "Chi è costui che oscura i miei disegni con parole prive di senno?

3 (KAT) Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš.
3 (WLC) אֱזָר־נָ֣א כְגֶ֣בֶר חֲלָצֶ֑יךָ וְ֝אֶשְׁאָלְךָ֗ וְהֹודִיעֵֽנִי׃
3 (RIV) Orsù, cingiti i lombi come un prode; io ti farò delle domande e tu insegnami!

4 (KAT) Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
4 (WLC) אֵיפֹ֣ה הָ֭יִיתָ בְּיָסְדִי־אָ֑רֶץ הַ֝גֵּ֗ד אִם־יָדַ֥עְתָּ בִינָֽה׃
4 (RIV) Dov’eri tu quand’io fondavo la terra? Dillo, se hai tanta intelligenza.

5 (KAT) Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom?
5 (WLC) מִי־שָׂ֣ם מְ֭מַדֶּיהָ כִּ֣י תֵדָ֑ע אֹ֤ו מִֽי־נָטָ֖ה עָלֶ֣יהָ קָּֽו׃
5 (RIV) Chi ne fissò le dimensioni? giacché tu il sai! chi tirò sovr’essa la corda da misurare?

6 (KAT) Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný,
6 (WLC) עַל־מָ֭ה אֲדָנֶ֣יהָ הָטְבָּ֑עוּ אֹ֥ו מִֽי־יָ֝רָ֗ה אֶ֣בֶן פִּנָּתָֽהּ׃
6 (RIV) Su che furon poggiate le sue fondamenta, o chi ne pose la pietra angolare

7 (KAT) keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?
7 (WLC) בְּרָן־יַ֭חַד כֹּ֣וכְבֵי בֹ֑קֶר וַ֝יָּרִ֗יעוּ כָּל־בְּנֵ֥י אֱלֹהִֽים׃
7 (RIV) quando le stelle del mattino cantavan tutte assieme e tutti i figli di Dio davan in gridi di giubilo?

8 (KAT) Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
8 (WLC) וַיָּ֣סֶךְ בִּדְלָתַ֣יִם יָ֑ם בְּ֝גִיחֹ֗ו מֵרֶ֥חֶם יֵצֵֽא׃
8 (RIV) Chi chiuse con porte il mare balzante fuor dal seno materno,

9 (KAT) keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne?
9 (WLC) בְּשׂוּמִ֣י עָנָ֣ן לְבֻשֹׁ֑ו וַ֝עֲרָפֶ֗ל חֲתֻלָּתֹֽו׃
9 (RIV) quando gli detti le nubi per vestimento e per fasce l’oscurità,

10 (KAT) Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež.
10 (WLC) וָאֶשְׁבֹּ֣ר עָלָ֣יו חֻקִּ֑י וָֽ֝אָשִׂ֗ים בְּרִ֣יחַ וּדְלָתָֽיִם׃
10 (RIV) quando gli tracciai de’ confini, gli misi sbarre e porte,

11 (KAT) Povedal som: »Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn.«
11 (WLC) וָאֹמַ֗ר עַד־פֹּ֣ה תָ֭בֹוא וְלֹ֣א תֹסִ֑יף וּפֹ֥א־יָ֝שִׁ֗ית בִּגְאֹ֥ון גַּלֶּֽיךָ׃
11 (RIV) e dissi: "Fin qui tu verrai, e non oltre; qui si fermerà l’orgoglio de’ tuoi flutti?"

12 (KAT) Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej,
12 (WLC) הְֽ֭מִיָּמֶיךָ צִוִּ֣יתָ בֹּ֑קֶר [יִדַּעְתָּה כ] [שַׁחַר כ] (יִדַּ֖עְתָּ ק) (הַשַּׁ֣חַר ק) מְקֹמֹֽו׃
12 (RIV) Hai tu mai, in vita tua, comandato al mattino? o insegnato il suo luogo all’aurora,

13 (KAT) aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení?
13 (WLC) לֶ֭אֱחֹז בְּכַנְפֹ֣ות הָאָ֑רֶץ וְיִנָּעֲר֖וּ רְשָׁעִ֣ים מִמֶּֽנָּה׃
13 (RIV) perch’ella afferri i lembi della terra, e ne scuota via i malvagi?

14 (KAT) Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami.
14 (WLC) תִּ֭תְהַפֵּךְ כְּחֹ֣מֶר חֹותָ֑ם וְ֝יִֽתְיַצְּב֗וּ כְּמֹ֣ו לְבֽוּשׁ׃
14 (RIV) La terra si trasfigura come creta sotto il sigillo, e appar come vestita d’un ricco manto;

15 (KAT) Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme.
15 (WLC) וְיִמָּנַ֣ע מֵרְשָׁעִ֣ים אֹורָ֑ם וּזְרֹ֥ועַ רָ֝מָ֗ה תִּשָּׁבֵֽר׃
15 (RIV) i malfattori sono privati della luce loro, e il braccio, alzato già, è spezzato.

16 (KAT) Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal?
16 (WLC) הֲ֭בָאתָ עַד־נִבְכֵי־יָ֑ם וּבְחֵ֥קֶר תְּ֝הֹ֗ום הִתְהַלָּֽכְתָּ׃
16 (RIV) Sei tu penetrato fino alle sorgenti del mare? hai tu passeggiato in fondo all’abisso?

17 (KAT) Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy?
17 (WLC) הֲנִגְל֣וּ לְ֭ךָ שַׁעֲרֵי־מָ֑וֶת וְשַׁעֲרֵ֖י צַלְמָ֣וֶת תִּרְאֶֽה׃
17 (RIV) Le porte della morte ti son esse state scoperte? Hai tu veduto le porte dell’ombra di morte?

18 (KAT) Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz:
18 (WLC) הִ֭תְבֹּנַנְתָּ עַד־רַחֲבֵי־אָ֑רֶץ הַ֝גֵּ֗ד אִם־יָדַ֥עְתָּ כֻלָּֽהּ׃
18 (RIV) Hai tu abbracciato collo sguardo l’ampiezza della terra? Parla, se la conosci tutta!

19 (KAT) Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty,
19 (WLC) אֵי־זֶ֣ה הַ֭דֶּרֶךְ יִשְׁכָּן־אֹ֑ור וְ֝חֹ֗שֶׁךְ אֵי־זֶ֥ה מְקֹמֹֽו׃
19 (RIV) Dov’è la via che guida al soggiorno della luce? E la tenebra dov’è la sua dimora?

20 (KAT) aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova?
20 (WLC) כִּ֣י תִ֭קָּחֶנּוּ אֶל־גְּבוּלֹ֑ו וְכִֽי־תָ֝בִ֗ין נְתִיבֹ֥ות בֵּיתֹֽו׃
20 (RIV) Le puoi tu menare verso i loro domini, e sai tu bene i sentieri per ricondurle a casa?

21 (KAT) S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní.
21 (WLC) יָ֭דַעְתָּ כִּי־אָ֣ז תִּוָּלֵ֑ד וּמִסְפַּ֖ר יָמֶ֣יךָ רַבִּֽים׃
21 (RIV) Lo sai di sicuro! ché tu eri, allora, già nato, e il numero de’ tuoi giorni è grande!…

22 (KAT) K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež,
22 (WLC) הֲ֭בָאתָ אֶל־אֹצְרֹ֣ות שָׁ֑לֶג וְאֹצְרֹ֖ות בָּרָ֣ד תִּרְאֶֽה׃
22 (RIV) Sei tu entrato ne’ depositi della neve? Li hai visti i depositi della grandine

23 (KAT) ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej.
23 (WLC) אֲשֶׁר־חָשַׂ֥כְתִּי לְעֶת־צָ֑ר לְיֹ֥ום קְ֝רָ֗ב וּמִלְחָמָֽה׃
23 (RIV) ch’io tengo in serbo per i tempi della distretta, pel giorno della battaglia e della guerra?

24 (KAT) Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný?
24 (WLC) אֵי־זֶ֣ה הַ֭דֶּרֶךְ יֵחָ֣לֶק אֹ֑ור יָפֵ֖ץ קָדִ֣ים עֲלֵי־אָֽרֶץ׃
24 (RIV) Per quali vie si diffonde la luce e si sparge il vento orientale sulla terra?

25 (KAT) Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým,
25 (WLC) מִֽי־פִלַּ֣ג לַשֶּׁ֣טֶף תְּעָלָ֑ה וְ֝דֶ֗רֶךְ לַחֲזִ֥יז קֹלֹֽות׃
25 (RIV) Chi ha aperto i canali all’acquazzone e segnato la via al lampo dei tuoni,

26 (KAT) nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka,
26 (WLC) לְ֭הַמְטִיר עַל־אֶ֣רֶץ לֹא־אִ֑ישׁ מִ֝דְבָּ֗ר לֹא־אָדָ֥ם בֹּֽו׃
26 (RIV) perché la pioggia cada sulla terra inabitata, sul deserto ove non sta alcun uomo,

27 (KAT) by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina?
27 (WLC) לְהַשְׂבִּ֣יעַ שֹׁ֖אָה וּמְשֹׁאָ֑ה וּ֝לְהַצְמִ֗יחַ מֹ֣צָא דֶֽשֶׁא׃
27 (RIV) e disseti le solitudini desolate, sì che vi germogli e cresca l’erba?

28 (KAT) Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky?
28 (WLC) הֲיֵשׁ־לַמָּטָ֥ר אָ֑ב אֹ֥ו מִי־הֹ֝ולִ֗יד אֶגְלֵי־טָֽל׃
28 (RIV) Ha forse la pioggia un padre? o chi genera le gocce della rugiada?

29 (KAT) Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju?
29 (WLC) מִבֶּ֣טֶן מִ֭י יָצָ֣א הַקָּ֑רַח וּכְפֹ֥ר מַיִם מִ֣י יְלָדֹֽו׃
29 (RIV) Dal seno di chi esce il ghiaccio, e la brina del cielo chi la dà alla luce?

30 (KAT) Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina.
30 (WLC) כָּ֭אֶבֶן מַ֣יִם יִתְחַבָּ֑אוּ וּפְנֵ֥י תְ֝הֹ֗ום יִתְלַכָּֽדוּ׃
30 (RIV) Le acque, divenute come pietra, si nascondono, e la superficie dell’abisso si congela.

31 (KAT) Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať?
31 (WLC) הַֽ֭תְקַשֵּׁר מַעֲדַנֹּ֣ות כִּימָ֑ה אֹֽו־מֹשְׁכֹ֖ות כְּסִ֣יל תְּפַתֵּֽחַ׃
31 (RIV) Sei tu che stringi i legami delle Pleiadi, o potresti tu scioglier le catene d’Orione?

32 (KAT) Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil, Medveďa viesť budeš s jeho mladými?
32 (WLC) הֲתֹצִ֣יא מַזָּרֹ֣ות בְּעִתֹּ֑ו וְ֝עַ֗יִשׁ עַל־בָּנֶ֥יהָ תַנְחֵֽם׃
32 (RIV) Sei tu che, al suo tempo, fai apparire le costellazioni e guidi la grand’Orsa insieme a’ suoi piccini?

33 (KAT) Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi?
33 (WLC) הֲ֭יָדַעְתָּ חֻקֹּ֣ות שָׁמָ֑יִם אִם־תָּשִׂ֖ים מִשְׁטָרֹ֣ו בָאָֽרֶץ׃
33 (RIV) Conosci tu le leggi del cielo? e regoli tu il dominio di esso sulla terra?

34 (KAT) Svoj hlas pozdvihneš var’ k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly?
34 (WLC) הֲתָרִ֣ים לָעָ֣ב קֹולֶ֑ךָ וְֽשִׁפְעַת־מַ֥יִם תְּכַסֶּֽךָּ׃
34 (RIV) Puoi tu levar la voce fino alle nubi, e far che abbondanza di pioggia ti ricopra?

35 (KAT) Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, tebe odpovedia: »Aha, tu sme už!«
35 (WLC) הַֽתְשַׁלַּ֣ח בְּרָקִ֣ים וְיֵלֵ֑כוּ וְיֹאמְר֖וּ לְךָ֣ הִנֵּֽנוּ׃
35 (RIV) I fulmini parton forse al tuo comando? Ti dicono essi: "Eccoci qua"?

36 (KAT) Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?
36 (WLC) מִישָׁ֭־ת בַּטֻּחֹ֣ות חָכְמָ֑ה אֹ֤ו מִֽי־נָתַ֖ן לַשֶּׂ֣כְוִי בִינָֽה׃
36 (RIV) Chi ha messo negli strati delle nubi sapienza, o chi ha dato intelletto alla meteora?

37 (KAT) Ktože môže mračná múdro spočítať, a kto môže nahnúť mechy nebeské,
37 (WLC) מִֽי־יְסַפֵּ֣ר שְׁחָקִ֣ים בְּחָכְמָ֑ה וְנִבְלֵ֥י מַ֗יִם מִ֣י יַשְׁכִּֽיב׃
37 (RIV) Chi conta con sapienza le nubi? e gli otri del cielo chi li versa

38 (KAT) keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom?
38 (WLC) בְּצֶ֣קֶת עָ֭פָר לַמּוּצָ֑ק וּרְגָבִ֥ים יְדֻבָּֽקוּ׃
38 (RIV) allorché la polvere stemperata diventa come una massa in fusione e le zolle de’ campi si saldan fra loro?

39 (KAT) Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,
39 (WLC) הֲתָצ֣וּד לְלָבִ֣יא טָ֑רֶף וְחַיַּ֖ת כְּפִירִ֣ים תְּמַלֵּֽא׃
39 (RIV) Sei tu che cacci la preda per la leonessa, che sazi la fame de’ leoncelli

40 (KAT) keď sa utúlili v svojich pelechoch, abo na postriežke ležia v húšťave?
40 (WLC) כִּי־יָשֹׁ֥חוּ בַמְּעֹונֹ֑ות יֵשְׁב֖וּ בַסֻּכָּ֣ה לְמֹו־אָֽרֶב׃
40 (RIV) quando si appiattano nelle tane e si mettono in agguato nella macchia?

41 (KAT) Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
41 (WLC) מִ֤י יָכִ֥ין לָעֹרֵ֗ב צֵ֫ידֹ֥ו כִּֽי־ [יְלָדֹו כ] (יְ֭לָדָיו ק) אֶל־אֵ֣ל יְשַׁוֵּ֑עוּ יִ֝תְע֗וּ לִבְלִי־אֹֽכֶל׃
41 (RIV) Chi provvede il pasto al corvo quando i suoi piccini gridano a Dio e vanno errando senza cibo?


Jób 38, 1-41





Verš 33
Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi?
Jer 31:35 - Toto hovorí Pán, ktorý dáva slnko za svetlo dňu, určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci, pobúri more, že hučia jeho vlny, Pán zástupov má meno:

Verš 2
„Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
Jób 42:3 - Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.

Verš 4
Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,

Verš 39
Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,
Ž 104:21 - Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha.

Verš 8
Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
Gn 1:9 - Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak.
Jób 26:10 - Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla so tmou.
Ž 33:7 - Ako do vreca hromadí morské vody, ako do nádrží zlieva oceány.
Ž 104:9 - Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.
Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,
Jer 5:22 - Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán. Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.

Verš 41
Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
Ž 147:9 - Potravu dáva ťažnému dobytku i mladým havranom, čo k nemu krákajú.
Mt 6:26 - Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?

Verš 36
Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?
Jób 32:8 - Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.
Kaz 2:26 - Lebo koho on uzná za dobrého, nadelí mu múdrosti, vedomosti a slasti; ale hriešnikovi dá za úlohu zhromažďovať a hromadiť, aby to podľa Božieho úsudku odovzdal niekomu dobrému. Aj to je márnosť a honba za vetrom.
Dan 1:17 - Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen.

Verš 27
by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina?
Ž 107:35 - A z púšte zasa urobil jazerá, z vyschnutej zeme vodné pramene.

Verš 31
Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať?
Jób 9:9 - Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami.
Am 5:8 - On stvoril Plejády a Orión, temnosť na ráno obracia a deň zatemňuje na noc; on privoláva vody mora a vylieva ich na povrch zeme, Jahve je jeho meno.

Job 38,7 - Najobvyklejší obraz stvorenia sveta predstavuje Boha ako budovateľa domu (4–6). Keď budovateľ zapustil do budovy uholný kameň, konala sa za spevu slávnosť (porov. Zach 4,7). V Palestíne podnes sprevádzajú kladenie posledných kameňov do klenby striedavými piesňami (Hejčl, Biblie, č. III, 997). Pri zakončovaní budovania vesmíru spievali hviezdy a anjeli na slávu Bohu.

Job 38,14 - Nádheru farieb, ktorá sa zjaví pri rannej zore, porovnáva spisovateľ s červenou pečatnou hlinou. Zmeneným hláskovaním dostaneme však nový obraz, ktorý sa zdá priliehavejším na tomto mieste. Ide tu asi o porovnanie s červeným vínom (Prís 23,31), ktoré sa postupne čistí, ak je uzavreté, a postupne sa v ňom vyvíja utešená farba.

Job 38,21 - Ide o ironickú poznámku o krátkom veku ľudského života.

Job 38,23 - Možno, že verš naráža na Joz 10,11.

Job 38,36 - Zdôrazňuje poriadok, ktorým sa prejavujú sily prírody, akoby podľa rozvahy vyvíjajú svoju činnosť, na svoj čas určenú. Iní prekladajú: Ktože vložil do mrakov múdrosť a ktože požičal mračnám rozvahu? – Iní zasa miesto "mrakov" a "mračien" chcú čítať slová: utajenosť a zjavný dej. Preto prekladajú: Kto vložil do utajenosti múdrosť a kto požičal zjavnému dianiu rozvahu? – V pravidelnosti prírodných javov zračí sa múdrosť toho, kto prírode stanovil jej zákonitosť.