Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 38, 1-41

1 Vtedy Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky a riekol: 2 Kto to zatemňuje moju radu nezmyselnými slovami? 3 Opáš si bedrá ako statný muž; budem sa ťa pýtať, a ty ma pouč! 4 Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz niečo rozumné, ak vieš! 5 Ty iste vieš, kto jej určil rozmery a kto roztiahol nad ňou merací pás! 6 Na aký základ boli spustené jej piliere a kto položil jej uholný kameň 7 vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania? 8 Kto uzavrel more bránami, keď vyrazilo prúdom z lona hlbiny, 9 keď som mu oblaky dal za odev a hustú mrákavu za plienky, 10 keď som mu vyznačil medze a položil závoru i bránu? 11 Vtedy som povedal: Až potiaľ môžeš ísť, a nie ďalej, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn. 12 Či si niekedy za svojho života ránu dával rozkaz? Či si vykázal rannej zore miesto, 13 aby uchopila okraje zeme a aby bezbožníci boli z nej strasení? 14 Mení sa ako hlina pod pečaťou a sfarbí sa ako oblek, 15 takže sa bezbožným nedostane svetlo a zdvihnuté rameno sa zlomí. 16 Prenikol si už k prameňom mora a poprechádzal si sa po dne prahlbiny? 17 Odhalili sa ti brány smrti a videl si vráta veľkej temnoty? 18 Či môžeš pochopiť rozlohu zeme? Povedz, ak ju celú poznáš! 19 Kadiaľ vedie cesta k obydliu svetla a kde má svoje miesto tma, 20 aby si ju zavrátil do jej medzí a poznal chodník k jej domu? 21 Ty to vieš, lebo vtedy si sa narodil, a veľký je počet tvojich dní. 22 Či si už prenikol k zásobárňam snehu a videl si skladiská kamenca, 23 ktorý som si nasporil pre časy súženia, pre deň boja a vojny? 24 Kadiaľ vedie cesta k miestu, kde sa rozdeľuje svetlo a odkiaľ sa východný vietor rozvieva po zemi? 25 Kto vytvoril koryto pre príval a cestu pre hromové blesky, 26 aby pršalo na neobývaný kraj, na púšť, na ktorej nieto človeka, 27 aby napájal nehostinnú púšť a k rastu nútil sviežu zeleň? 28 Či dážď má otca, alebo kto splodil kvapôčky rosy? 29 Z čieho lona vyšiel ľad a kto zrodil nebies inovať, 30 keď voda tuhne na kameň a zaviera sa povrch hlbiny? 31 Môžeš ty zviazať hviezdy Plejád, alebo rozviazať zväzky Oriona? 32 Vyvedieš načas hviezdy zvieratníka a Medveďa vyvedieš i s jeho mladými? 33 Poznáš ty zákony neba, alebo ty určuješ jeho vládu na zemi? 34 Pozdvihneš svoj hlas k oblakom, aby ťa zakryla záplava vôd? 35 Ty vyšleš blesky, aby šli a povedali ti: Ajhľa, tu sme? 36 Kto vložil múdrosť do mračien, alebo kto dal zmysel jasným oblakom? 37 Kto svojou múdrosťou spočíta oblaky a kto vyprázdni mechy nebeské, 38 keď sa prach zleje v tuhú hmotu a hrudy sa pozliepajú? 39 Či môžeš uloviť korisť pre levicu a ukojiť žravosť levíčat, 40 keď sa krčia vo svojich brlohoch a na postriežke ležia v húštine? 41 Kto zaopatrí krkavcovi jeho pokrm, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a bez potravy bludne poletujú?

Verš 33

Poznáš ty zákony neba, alebo ty určuješ jeho vládu na zemi?

Jer 31:35 - Takto vraví Hospodin, ktorý slnko určuje za svetlo vo dne, mesiac a hviezdy kladie za svetlo noci, ktorý búri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno:

Verš 2

Kto to zatemňuje moju radu nezmyselnými slovami?

Jób 42:3 - Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.

Verš 4

Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz niečo rozumné, ak vieš!

Prís 8:29 - keď postavil moru medze, aby vody nepretekali cez jeho brehy, keď vymeral základy zeme,

Verš 39

Či môžeš uloviť korisť pre levicu a ukojiť žravosť levíčat,

Ž 104:21 - Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú.

Verš 8

Kto uzavrel more bránami, keď vyrazilo prúdom z lona hlbiny,

Gn 1:9 - Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak.

Jób 26:10 - Na hladine vôd vyznačil medze až po hranice svetla a tmy.

Ž 33:7 - Zhrnul morské vody ako do koženého mecha, záplavy uložil do komôr.

Ž 104:9 - Položil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby opäť nezakryli zem.

Prís 8:29 - keď postavil moru medze, aby vody nepretekali cez jeho brehy, keď vymeral základy zeme,

Jer 5:22 - Nebojíte sa ma? - znie výrok Hospodinov. Nezachvejete sa predo mnou? Ja som určil moru piesok za hrádzu, za večnú hranicu, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny, nič nezmôžu, hoci hučia, neprekročia ju.

Verš 41

Kto zaopatrí krkavcovi jeho pokrm, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a bez potravy bludne poletujú?

Ž 147:9 - On dáva pokrm dobytku a mladým krkavcom, čo krákaním žiadajú.

Mt 6:26 - Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni?

Verš 36

Kto vložil múdrosť do mračien, alebo kto dal zmysel jasným oblakom?

Jób 32:8 - Ale duch Boží v človeku a dych Všemohúceho dodáva im rozumnosti.

Kaz 2:26 - On totiž dáva človeku, ktorý sa mu páči, múdrosť, poznanie i radosť; ale tomu, kto hreší, dáva úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, ktorý sa páči Bohu. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Dan 1:17 - A Boh dal týmto štyrom mladíkom učenlivosť a chápavosť pre každé písmo a múdrosť. Daniel sa vyznal v každom videní a v snoch.

Verš 27

aby napájal nehostinnú púšť a k rastu nútil sviežu zeleň?

Ž 107:35 - On premieňa púšť na jazerá a vyschnutú zem na pramene vôd.

Verš 31

Môžeš ty zviazať hviezdy Plejád, alebo rozviazať zväzky Oriona?

Jób 9:9 - On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy.

Am 5:8 - Ten, ktorý učinil Plejády i Orion, ktorý premieňa temnotu na ráno a deň zatemňuje v noc, Ten, ktorý privoláva vody morské a vylieva ich na vrch zeme, volá sa Hospodin;

Job 38,7 - Najobvyklejší obraz stvorenia sveta predstavuje Boha ako budovateľa domu (4–6). Keď budovateľ zapustil do budovy uholný kameň, konala sa za spevu slávnosť (porov. Zach 4,7). V Palestíne podnes sprevádzajú kladenie posledných kameňov do klenby striedavými piesňami (Hejčl, Biblie, č. III, 997). Pri zakončovaní budovania vesmíru spievali hviezdy a anjeli na slávu Bohu.

Job 38,14 - Nádheru farieb, ktorá sa zjaví pri rannej zore, porovnáva spisovateľ s červenou pečatnou hlinou. Zmeneným hláskovaním dostaneme však nový obraz, ktorý sa zdá priliehavejším na tomto mieste. Ide tu asi o porovnanie s červeným vínom (Prís 23,31), ktoré sa postupne čistí, ak je uzavreté, a postupne sa v ňom vyvíja utešená farba.

Job 38,21 - Ide o ironickú poznámku o krátkom veku ľudského života.

Job 38,23 - Možno, že verš naráža na Joz 10,11.

Job 38,36 - Zdôrazňuje poriadok, ktorým sa prejavujú sily prírody, akoby podľa rozvahy vyvíjajú svoju činnosť, na svoj čas určenú. Iní prekladajú: Ktože vložil do mrakov múdrosť a ktože požičal mračnám rozvahu? – Iní zasa miesto "mrakov" a "mračien" chcú čítať slová: utajenosť a zjavný dej. Preto prekladajú: Kto vložil do utajenosti múdrosť a kto požičal zjavnému dianiu rozvahu? – V pravidelnosti prírodných javov zračí sa múdrosť toho, kto prírode stanovil jej zákonitosť.